Z nuly na 750 za tri mesiace…

Jozef Repčík zhodnotil na FB prvý ročník Slovenského pohára v zimnom plávaní, ja sa pokúsim pridať svoj subjektívny pohľad účastníka štyroch posledných kôl. 

S otužovaním som začal spontánne pred štyrmi rokmi a odvtedy som často googlil o samotnom otužovaní a neskôr som už niektoré stránky o otužovaní začal aj sledovať. Zaregistroval som, že tí "registrovaní" sa zúčastňujú aj súťaží, a že existujú dokonca aj majstrovstvá sveta. Väčšinou sme sa s priateľmi len čľapotali v Rajčianke, raz sme si vyskúšali plavbu dole Váhom na oficiálnej akcii otužilcov. Raz som sa vyskytol na akcii v Námestove, ale vtedy tam ešte nebolo podujatie spojené s súťažným plávaním. K plávaniu nemám ďaleko, ako decko som do puberty súťažne plával. Potom som sa už len kúpal a na plávanie v bazéne v chlórovanej vode som úplne zanevrel. 

Po náhodnom vyskúšaní si súťaženia pred Vianocami v “našej” tučniackej Jame, kde som nechcel byť posledný (taký bol plán) a skončil som s vrecom zemiakov, som googlil ešte viac. Vygooglil som, že podmienkou účasti na súťažných podujatiach je členstvo v dákom otužileckom klube, a tak hoci som také niečo dovtedy odmietal som sa 13.1.2019 pridal k Žilinským tučniakom a ešte ako nepokrstený som sa trúfalo dožadoval účasti na súťažiach. Prekvapivo nikto mi v tom nebránil. 

Houby som vedel, kto je dáky Richard Nyáry a na Zlatých Pieskoch som s ním 9.marca 2019 už stál na stupni víťazov v mimo pohárovej disciplíne na 25 metrov VS o pohár Riša Nyáryho. Na 50 metrov prsia, ktoré sa už započítavajú do hodnotenia SP som sa vďaka veku dostal tiež na bedňu. Na bedňu sme sa dostali všetci súťažiaci tučniaci, a tak som sa zrazu stal členom úspešného tímu, dokonca mi náš náčelník Jožko požičal Tučniacku bundu, aby som lepšie reprezentoval klub pri odovzdávaní cien. Pre súťaživca od prirodzenia ďalší stimul a riešenie otázky  -  čo ďalej, ako s tým naložiť. 

Prekonal som odpor z návštevy ordinácie a vybavil som si štempeľ (Lekárske potvrdenie),  aby som mohol ísť aj na dlhšiu disciplínu a tak v Senci (16.3.2019) už plávam s Miškou 250-ku a hoci kategórie nevyhodnotili a boli tam aj bratia z Čiech ušla sa znovu aj bedňa...

S jedlom rastie chuť a s Miškou aj na základe zverejnenia prvého priebežného hodnotenia SP plánujeme 500-ku na Domaši 23.3.2019. Máme z toho celkom bobky, ale sme znovu na bedniach a po dotrasení sa (absolvovaných cca 12-13 minút v 6° vode) , spriadame víziu ďalšieho postupu, chceme spoločne siahnuť po Majsterskom výkonnostnomm stupni, lebo však prvý výkonostný stupeň už po 500-ke máme a sme súťaživí, ba ako skonštatoval Jozef “nie ste náhodou nenažratí?”. 

Do ďalšeho kola sú tri týždne, tak trénujeme, voda sa otepľuje, na mňa prichádza jarná únava a aj sme obaja tzv. "veľmi zdraví". Na rozdiel od Mišky, však tréningy nevynechávam, ani keď som “veľmi zdravý”.

Na Dedinkách sa 10 dní do konania podujatia konečne roztopil ľad, teplota vody postupne stúpla na 7 stupňov, nie je čo riešiť, treba naplniť predsavzatia. 

Ale prichádza ochladenie a v deň D 13.4.2019, teplota vody klesla pod 5 stupňov. Vonku je sychravo, ako na jeseň, a nasnežilo a ako redaktori pozvaných teliek neskôr hlásili, podujatie sa uskutočnilo za hustého sneženia :-D.

Miška ma našťastie slepo nenasleduje, lebo keby tak naozaj chcela urobiť, tak to odpískam aj ja a pôjdem "len" na 500 m, ako bolo v našom ústupovom pláne, keby voda nemala mať aspoň 6 stupňov. Tak teda tvrdohlavo zostávam na dopredu zvolenej trati, viem, že to bude asi na hrane, ale verím si, že na to mám a to dám. (To som ešte netušil, že niečo nebude v poriadku s traťou). 

Súťaž a zábava graduje, doplávajú 500 - vkári nevyzerajú ani trochu povzbudivo a to sú tam borci čo zvyknú už plávať aj viac. No čo už, keďže už odplávali, tak sa nedá pridať k nim a skrátiť si trať 😀 Tak, čo skúsim to. 

Miška, Peter a Marta metále už majú ja musím aspoň doplávať a budem prinajhoršom na bedni v svojej kategórii tretí 😉

Prvá (vraj 250-ka) cítim, že je kosa, druhá, je to celkom fajn, tretia, nevzdám to ani za svet….

Poslednú stovku už plávam, ako vo sne, ako zmrznutý stroj, som rád, že vidím ako tak trafiť medzi správne cieľové bójky a skúšam rýchlo vyjsť von z vody, nemám poňatia že už sme po limite pobytu v takejto vode...

Začínam rozumieť, že tí čo vychádzali von z 500 m a niektorí aj po 100 m sa nešmýkali na kameňoch, ale boli mierne podchladení a dezorientovaní a preto "pre istotu" išli aj po štyroch…

Po treťom páde (pod krížom), na štyri prechádzam hamba, nehamba aj ja ;). Tam na brehu sa na mňa vrhá všetko, čo má ruky a niečo spoločné s tučniakmi alebo ..., hádžu na mňa aj alobal, asi aby som sa náhodou neroztopil a náhodou neprijal nejaké to teplo od nich 😉 ... 

Pretože nechcem nikoho ani náhodou odrádzať, ďalšie pikantérie si radšej nechám k táborovým ohňom. 

Postupne sa dozvedáme, prečo sme tak dopadli, ale to tiež necháme k tým ohníkom...Rasťo od Turčianskych nanukov to zhodnotil asi takto, Ivor “však ty si ešte nemal kvalifikáciu na to aby si plával 1000 metrov” a už si ich zaplával ;). 

Po naozaj intenzívnom a dlhotrvajúcom dotrasení sa je to už znovu všetko sranda. Trochu tej hamby (že Vám musia dievčatá pomôcť z plaviek, nejako sa obliecť, prípadne Vám vymáchajú plavky do ktorých Vám utreli zagebrené nohy od blata)  dokážem prehryznúť a keď sa dozvedám, že dostali zabrať aj borci Fanatici a že nás takto dopadlo vraj asi 15… tak už to neriešim a neriešim ani to, že sa vďaka pohotovej fotografke Vranovskej vydre Mirke Sobotovej (ktorej sa to zdalo “veľmi emotívne”) stávam maskotom podujatia ;). Na druhý deň, sa už znovu kúpem dvojfázovo a všetko je OK. 

No a prečo som sa tak rozpísal? 

No jasné, že aj preto že sa chcem pochváliť, ale naozaj hlavne preto, aby som Vás ešte váhajúcich tučniakov mo-ti-vo-val skúsiť si to ...(nemyslím tú termofóliu),  myslím ten pocit zdieľanej tímovej radosti a aj medzitímovej otužileckej spolupatričnosti, čo som mal možnosť za tie tri mesiace zažiť a vyskúšať. Je jedno či si to skúsite na 50 metrov prsia, a pri nich natrvalo zostanete, alebo sa budete snažiť posúvať svoje limity. Je jedno, či sa Vám podarí dostať na bedňu, budete minimálne pri tom, budete súčasťou tímu, a zažijete veci v priamom prenose 😉

Ešte tak na okraj. Nedajte sa odradiť tým, že vy ste nikdy ani v detstve súťažne neplávali, väčšina účastníkov je na tom rovnako. 

Žiarivý príklad je Michaela, tá sa do plaveckého kurzu prihlásila len pred rokom a dnes je naša raketa. Rozdiel medzi lepším plavcom, slabším otužilcom sa v porovnaní s lepším otužilcom, slabším plavcom v studenej vode dosť stiera. Stačí si pozrieť výsledkové listiny a zbadáte, ako sa vie natiahnuť štartovné pole kým príde do cieľa aj na krátkych tratiach. Zatiaľ to nie je masovka, niekedy sú na dlhšie trate všetci účastníci na bedni a všetci berú pekné body do súťaže. A niekto musí byť aj ten posledný, ale je víťaz lebo vydržal preplávať v studenej vode to, čo by možno Majster Slovenska v plávaní, neotužilec ani len neskúsil. 

Tak a ešte vďaka Tučniaci, že ste ma prijali medzi seba!

A vďaka aj všetkým organizátorom súťaží SP, bez ich nasadenia, by sme si mohli plávať akurát tak niekde na rybníkoch, a poznali by sme len svojich klubových kolegov..

Motivačná tabuľka výkonostných stupňov pre účasť v Slovenskom pohári: 

750m-majstrovský výkonnostný stupeň
500m-I.výkonnostný stupeň
250m-II.výkonnostný stupeň
100m-III.výkonnostný stupeň

Zaplávané vo vode do 8°C (platilo v danej sezóne)
V Čechách to musí byť voda do 4°C (na to ešte nemám,ale raz to iste niekde, keď sa budem na to cítiť skúsim).