Reprezentovali sme na Majstrovstvách Podhradského mora v zimnom plávaní 100m/330m v.sp.

Reprezentovali sme na Majstrovstvách Podhradského mora v zimnom plávaní 100m/330m v.sp.

13.11.2021 o 13:11 vbehla prvá súťažiaca na 100 m do vody. No a potom to už odsýpalo jedna radosť po 15 sekundách ďalší a ďalší. Pred treťou už bolo odplávaných aj 330 m, dlhšia trať, ktorá sa štartovala na protiľahlom brehu.

Nevedeli sme do čoho ideme, ba dokonca sme v tomto areáli ani nikdy neplávali, ba ani sme presne nevedeli ako sa tam dostať. Nepoznali sme organizátorov, nevedeli sme ako sú vybavení, ako to zládnu odmerať a tak.

Prekvapením boli čipy, namiesto klasických stopiek na ktoré sme zvyknutí zo Slovenského pohára. Tu si časomerač sedel v dodávke a "len" vydával a zbieral čipy.
Samozrejme že tomu bol prispôsobený štart a aj vybehnutie do cieľa aby čip zaznamenal prechod cieľom. Jednoducho novinky na ktoré si treba zvyknúť. V SP sa štartuje z vody a aj prechod cieľovou páskou sa meria vo vode. To že sa to dá robiť aj s čipmi vieme z Viedne, ale tam na to postavili špeciálnu cieľovú bránu a čipy sa nosili na rukách, nie pripevnené na nohe ako tu.

Odchýlky boli aj vo výbave plavcov. Videli sme nielen neoprénové topánky, ale vyskytli sa aj rukavice, čo by v SP znamenalo diskvalifikáciu plavca. Nič sme nenamietali, prijali sme to ako fakt, že tu je to tak a plávali sme v tom čo sme mali. Čiže v plavkách a silikónkach, hoci neoprénová čapica bez zapínania pod krkom je na SP dovolená, väčšina pri takejto teplote vody používa len silikónové čapice a samozrejme plavecké okuliare, nech sa má čo hmliť.

Registrácia, rozdanie čipov všetko prebehlo bez prieťahov, štartovný balíček, bagetka a už sme podupkávali a stresovali, ako pred pretekmi býva zvykom. Chytro ešte vycikať, prípadne aj vy... prezliecť sa, zúfalo niečo hľadať a stáť v poradí na vbeh do vody.

Za Tučniaky Žilina štartovali:

Na 100 m ženy: Katka Panisová, Zuzka Adamčíková

Na 100 m muži: Ivor Rizman

Na 330 m ženy: Emília Židuliaková, Michaela Pastorková

Na 330 m muži: Ivor Rizman

Ako podpora na brehu prišli: dnes neplávajúci tréner Peter Mičic, Jozef Repčík, Zdenka Repčíková, Janka Maťhová a dobehol aj Jožko Hric. Mali aj plavky, ale asi keď videli ako v tom sychravom počasí trasie plavcov po doplávaní, tak ich chuť ochutnať vodu v Podhradskom mori nejako záhadne prešla.
Mala síce fajných 8°C ale vonku boli hnusne sychravé 3°C.
Tak nás aspoň povzbudzovali, nosili veci a smiali sa, ako sa klepeme.
Ďakujeme im, bolo to od nich veľmi milé, že prišli a podporili nás.

A Ivor sa priznáva, že Katkine nové plavky si riadne obzrel až na fotkách, asi teda aj on celkom dosť stresoval a v trasĺavom delíriu potom už nevnímal. A aj tak už bola asi dávno, keďže štartovala skôr, prezlečená. ("Určite má doma samostatnú skriňu len na plavky") 😉

Kategórie ktoré sa vyhodnocovali boli len podľa pohlavia (len dve, žiadne gender novinky) a dĺžky trate, takže bolo vyhlásených 4*3 = 12 súťažiacich na prvých troch miestach a dokonca bola vyhlasovaná v každej kategórii aj cena útechy pre toho, kto si na danej trati užil vo vode najdlhšie, kým ostatní sa už snažili nejako zohriať. Či pri ohníku, alebo len tak trením uteráka, pobehovaním, nednoducho, ako kto vie a ako mu mal kto pomôcť.

Reprezentovali sme s nasadením vo vode. Ba potom sme zabojovali aj na brehu, keď sa diali neprávosti, ktoré vraj sa dali čakať. "Lebo sa nepatrí dva krát štartovať na jedných pretekoch a treba dať šancu aj iným." Hoci čo nie je zakázané, je dovolené a však si to dotyčný aj odtriasol dva krát a vyžral potom ešte aj od kamky do sýtosti. Keby si aspoň náhradné plavky zobral, nenažranec jeden!
Snáď mu kamka odpustí, keď s ním bude niekde pochlipkávať ten Hubert De Luxe, ktorý by sa Tučniakom inak neušiel 😉 , lebo konkurencia bola celkom skušná vo všetkých kategóriách, keďže sa zišli aj rivali z SP a objavili aj nové nepoznané rýchle tváre.
Ale inak si dotyčný sype popol na hlavu a už to neurobí, jedine žeby áno.

Tu sme všetci ocenení na svojich stupienkoch po oprave výsledkov na 100 m, kde čipová technika zlyhala, lebo vraj kamka Karma.

Na záver treba pekne poďakovať Otužilcom z Podhradského Mora a ich sponzorom, že do toho šli aj v tejto čiernej dobe, a že to zvládli na jednotku s hviezdičkou a ukázali nám možno aj smer ktorým by sa mohol v budúcnosti vývoj uberať aj na Slovenskom pohári, samozrejme trochu modifikovane, ako sme naznačil postrehmi hore.

Videjko od Vikinga

Oficiálne výsledky :

Odpovedať