Kontrola čistoty vody v Ružíne

Myšlienka preplávať Ružín vo mne zrela už vyše roka. Skrsla pri naprávaní boľavého chrbta u Laca Lenceša, ktorý sa ma pýtal či to plánujem tiež, keďže už som mal pár preplávaných priehrad za sebou. Na Ružíne som nikdy doteraz neplával. To že existuje viem, keďže som sa tam pracovne na jeden deň vyskytol a prešiel autom aj cez starý Bujanovský tunel, navštívil lesnú škôlku UFO.
Zo správ v TV viem o oprave mosta a pravidelne o záplave bordelu pri priehradnom múre, kde sa nedávno popretŕčal minister z kotolne a riešil spracovanie tohto odpadu v cementárke a nie príčinu jeho vzniku. (Napr. zálohovanie plastových fliaš, kvôli kovidu posunul zase ďalej). Takže asi bude efektívnejšie loviť odpad z vody ako ho poriadne seoarovať ,zbierať a motivovať ľudí k jeho netvorbe - asi má skúsenosti z kotolne, že sa ním dá dobre kúriť. (Sorry ako lesník ho naozaj nemám rád lebo používa metódy manipulácie faktov, ktoré mu podsúvajú eko-teroristické mimovládky, tak som si aspoň takto na jeho adresu odpľul).

Vlani keď už som bol pripravený vyraziť, sa na jeseň rozmnožili sinice až tak, že sa prefarbil Ružín úplne na zeleno a tak som teda nešiel, hoci nemám problém sa kúpať v našej bažine za takmer akýchkoľvek podmienok. Ešte predtým som zistil, že voda bola posúdená ako vhodná na plávanie skoro celé leto a potom prišli sinice...Takže nádej je a to že je tam pekné prostredie viem z fotiek. Od jari začali budovať v Margecanoch nornú stenu, kde zachytávajú plávajúci odpad aby ho nemuseli zbierať až pri priehradnom múre a tak umožnili rekreáciu na jeho brehoch. Zorganizovalo sa tam niekoľko brigád na čistenie brehov. Sledujem FB stránku o tom čo sa tam deje.

Takže od jari čakám, kedy bude teplota vody vhodná na 5-6 hodinové člapotanie sa, podľa zvolenej dĺžky trasy a rýchlosti plavca. Vzhľadom na neistoty vyplývajúce z vyššie uvedeného, som nikoho na tento prieskum nevolal okrem toho s ktorým sa viem veľmi rýchlo dohodnúť kedy vyrazím. Koho? No seba predsa, lebo sám so sebou sa zatiaľ ešte stále viem zhodnúť, hoci niekedy ten opatrnejší má nejaký problém, ale ten dobrodruh ho zatiaľ dokáže dáko spacifikovať.

Kamarát z facebooku dôchodca lesník - tramp Brčo-šiška sa bol člnkovať a jeho fotky na FB rozhodli, že definitívne idem do toho, čím skôr, kým zase priehrada nerozkvitne.

Takže prichádza deň D, posledná možnosť vyčerpať pracovné voľno, ktoré naše odbory vyrokovali v kolektívnej zmluve je 30.6. tak si ho teda vypisujem, preverujem počasie, lebo pôjdem vlakom úplne naľahko, akoby som išiel len do Budatína....(Plavák, žabky kraťasy, tričko, trochu vody s magnézkom, telefón, kreditka občiansky a energetické ovocné želé tyčinky, čiapka, okuliare plavky a beriem aj to nové blikajúce zelené svetielko nech je ma na vode lepšie vidieť, keby sa tam preháňali skútre a člny.

Budík nastavím na 3:20, nočný bus zo Soliniek ide 3:58 a vlak má ísť 4:43....A slovko "má" je kľúčové....

V noci bola búrka a na Morave bola zase zrejme silnejšia, lebo vlak Euro night, čo mal prísť z Prahy má mešlkanie, ktoré sa stále zvyšuje, ba dokonca ani RegiJet , čo mal ísť ešte skôr má meškanie 240 minút... najprv lístky vraciam, kupujem si na RJ, ale nakoniec kupujem znovu na vlak čo ide z Trenčína a ide na čas.... Kým ide, sa preveziem a podriemem do LM osobákom a tam prestupujem na rýchlik do Margecian. Hoci tiež má meškanie, v Margecanoch sa mi nechce čakať na osobák a tak idem rovno k priehrade a pešo do zvoleného začiatku plavby cca 2 km. Dalo by sa plávať už z Margecian z peknej pláže Počkaj beach, ale plán je z Margecany zastávka - Rolova huta.

Tak pozerám do vody zatiaľ z brehu. Na druhej strane je chatová osada, tak aj tej som sa chcel vyhnúť a začať plávať až ďalej. Voda nie je úplne čistá, lebo búrka tiež aj tu trochu rozmútila pritekajúci Hornád a možno aj Hnilec, ale ten som z vlaku nevidel. Umiestnenie nornej steny som zistil až z autobusu ktorým som sa vracal z cieľa.

Pri Rolovej Hute už to bolo lepšie, tak chytro pobaliť veci a idem do vody, čakal som že bude sviežejšia, nebola, mala cca 25°C odhadom. Kúsok je vchod do Bujanovského tunela a už som v "kaňone". Hladina je pokojná, miesta pre rybárov sú prázdne, asi všetci preberali niekde vysvedčká, alebo jednoducho nemajú kolektívnu zmluvu, ani dovolenku.

Za zákrutou je nejaká pláž a na nej domorodci, nie nebojte sa boli bielej farby kože, sú tam dve sporo odeté ženy s piatimi holými deťmi do 6 rokov. Hodíme reč, pýtam sa ako sa volá toto miesto - vraj Slávia. Pýtam sa koľko je k Marici (chata). Vraj za ďalšou zákrutou.

Voda je čoraz krajšia, je to však olej netečie to ani náhodou, treba stále od štartu plávať. Pri Marici zastavujem, riešim služobný telefonát, zabíjam útočiace ovady, ale sú v presile, tak hlt vody tyčka do plaviek a utekám ďalej, teda utekám sa schovať pred tými hovädami do vody a plávam ďalej k romantickému skalnatému ostrovčeku - Ostrov lásky.

Keďže som tu len sám so sebou, tak jeho návštevu vynechávam a neriskujem tak ani ďalší útok ovadov. Vodička okolo je takmer tyrkysová okolie úchvatné. Mám za sebou cca 3 km.

Cestou je ešte jeden malinký ostrovček tam si trochu chlipnem z fľašky a zjem jednu tyčku a pokračujem ďalej už takmer bez zastávky. Postupne sa dvíha vietor a čo je horšie je to protivietor. Tak teda nestavím a pokračujem v prechode kaňonom cez bránky super G ako Petra Vlhová, akurát bokmi neohýbam bránky - brehy, len ich tak lížem.

Voda je čoraz krajšia, viditelnosť aj 6 metrov ale väčšinou je riadne hlboká čierna hlbočina, ako plávam z jednej strany na druhu po optimálnej trajektórii...

V pozadí registrujem siluetu Sivca na ktorom som ešte nikdy nebol a vraj z neho vidieť celú priehradu.

Keďže pri krátkej zastávke pri brehu zisťujem že mám skoro 6 km, spozorniem, lebo treba odbočiť do ramena na Košické Hámre odkiaľ mám naplánovaný spoj niekedy pred piatou a nie pokračovať k priehradnému múru, z neistým koncom niekde v plávajúcich odpadkoch.

BTW odpadky, cestou registrujem čisté brehy a vo vode obchádzam po celej trase asi 6 ks plastových fliaš vo vode, čo je paráda na to množstvo čiernych stavieb po brehu.

Trafil som do ramena, ktoré nie je moc výrazné a hlavne nevidieť most ku ktorému smerujem. Objavuje sa aj motorový čln, cestou len boli dva rybárske a jedno nafukovacie kanoe s jednou osobou.

Mám už toho celkom dosť, ale volím radšej vodnú cestu ako ísť pešo po asfaltke. Tak teda bojujem proti vetru a s napätím čakám kedy sa konečne objaví most. Niekedy sa mi zdá, že idem proti prúdu a vôbec sa nehýbem. Konečne ho vidím a aj nejaký vodný bicykel a člnky z pláže za ním.

Podplávam konečne most, (fotka už je z miesta výlezu za ním)

vyhliadnem si schodíky vedúce myslím si že k autobusovej zastávke z ktorej sa však vykľula súkromná chata bez možnosti opustiť ohradený pozemok. Tak znovu k vode a cez nepokosenú žihľavou vyšperkovanú gauzu sa dostávam na cestu. Na zastávke nachádzam info o skoršom buse do Margecian, tak nejdem do neviem či vôbec otvoreného bufetu, ale volím skoršie priblíženie sa na stanicu.
Na fotke je záver ramena.

Cestou ešte zisťujem, že skorší vlak mešká 10 minút a tak ho mám šancu chytiť aj týmto busom, čo mi ušporí 2 hodiny čakania na ďalší. Chytro si v staničnom bufete kúpim nejakú kofotinu a jednu do ruky a o chvíľu už sedím v reštauračnom vozni pri nejakom kuracom wrape.

Takže ranným meškaním vlakov som si zrejme denný prídel trampôt vyčerpal a takto sa to nakoniec celé vykompenzovalo. Mám toho celkom dosť, ramená vyťahané, ale keď prechádza vlak okolo Mary tak už hľadím s radosťou vpred...

Ráno doma o 5:20 na druhý deň konečne zisťujem o akej melódii môjho budíka sa to minule hovorilo na Košariskách, keď som ho predčasne nevypol, ako vždy robím.

Takže prieskum mám za sebou. Ak sa nájde partia, ktorá by si to chcela tiež absolvovať, viem poskytnúť služby sprievodcu a urobiť aj doplnkový program.
Viem odporučiť aj kratšiu trasu, kde Vám nič podstatné neunikne, ba získate aj zážitok navyše. Ale nebudem prezrádzať dopredu. Poviem až vážnym záujemcom. Netreba však čakať, lebo sinice alebo iná katastrofa tiež nečakajú...Alebo potom až o ďalší rok.

,