Diaľkové plávanie pre radosť,Oceans'7 200,8km
- Sobota 19. septembra 2020 o 9:00 – 14:00
- Usporiadateľ: Delfíny ZP (Marek Košecký)
- Miesto Zlaté piesky Bratislava
13.6.2020 sa konala prvá akcia tohto typu a tak 19.9. už môžeme hovoriť o novej tradícii a tučniaky tu nemohli chýbať. Dni sa krátia, voda sa ochladzuje, letná diaľkoplavecká sezóna pomaly končí. Otužilecké kluby ohlasujú začiatok novej sezóny od východu na západ. Na mape zase pribúdajú červené zóny... Život ide ďalej, treba sa s tým nejako vysporiadať.
V júni nás bolo viac, teraz sa do Bratislavy vybrali len štyria tučniaci. Vonku bolo chladnejšie, (17°C) pofukoval vetrík ale voda bola teplá, určite viac ako (21°C) . Zišlo sa nás niečo cez 50 a poniektorí sa pripojili vzhľadom na situáciu virtuálne. Marek iste ešte urobí podrobný report, neskôr ho pridáme.
Po registrácii a krátkom príhovore, sa púšťame filtrovať vody Zlatých pieskov. To, že tu vlastne filtrujeme vodu sme zistili poniektorí po štyroch hodinách, iní alebo aj skôr, podľa toho kto kedy skončil, pri prezliekaní. Pozbierané mikroriasy sme potom poctivo vrátili v celých šúplatách ,pri pláchaní plaviek, tam kam patria späť do vody, nebudeme si ich predsa nosiť domov do Váhu, tam máme svojich dosť a nie len zelených.
Oproti júnu kedy sme naplávali o čosi viac pri zrkadlovej hladine, teraz pribúdali okruhy pomalšie pri vlnkách. Znovu sa plávalo na cca 1100 metrovom trojuholníku, prípadne kratšom 550 metrovom úseku pri brehu.
Cestou v aute sme sa rozprávali, že tentokrát nebude plávať od svitu do mrku, ale si to trochu užijeme aj na brehu. No ale, keď je vonku chladnejšie, ako vo vode tak je výsledok jasný a podaktorí z nej vyliezli až tesne pred koncom, že Miška. A tá napriek tomu, že avizovala len kilometer naplávala pekných 7700 metrov. Odrastenky Marta so Zuzkou si to užili trochu aj na brehu, ale zase nie príliš moc a zaplávali zhodne po 3850 m.
Ja som z vody vyšiel pol hodinu pred koncom, lebo som tam už nechcel byť skoro sám. Keby som vedel, že tá posledná bójka na hladine je Miška, tak určite ešte jedno koliečko potiahnem, ale aj tak som vraj dnes zaplával nesúťažne celkovo najviac. Ani tie nanuky virtuálne neplávali viac.
Ku koncu boli videné na ostrove aj morské panny (teda vraj to asi už nebola celkom panna, len holá baba a vraj za moc nestála), ale to mi Marta so Zuzkou hlásili, až pri bójke za ostrovom, a na ďalšej otočke tam už nebola, tak neviem tú informáciu či za niečo stála potvrdiť. Ja som tentokrát počas plavby pre zmenu nevidel žiadnu veľkú rybu, minule som čosi zazrel, ale možno to bol len môj tieň.
Počas plavby sa každý kŕmil sám, bolo povolené aj prerušiť plavbu a vyjsť na breh, podstatné bolo naplávať čo najviac veľkých, alebo malých okruhov a na konci ich pri stolíku nahlásiť.
Či sme splnili cieľ v nadpise sa dozvieme, keď to všetko Delfíni zrátajú.
Edit: Delfíni zrátali a cieľ sme o pár km prekročili a teda splnili . Dokonca ako družstvo tučniakov sme zaplávali najviac zo všetkých registrovaných družstiev a čo nás teší najviac, tak 4 tučniaci zaplávali o 500 m viac ako 7 tuleňov. (To by si iste zaslúžilo aj výrobu trička, ktorým by ms e ich provokovali). Potvrdené je aj nesúťažné umiestnenie jednotlivcov, čiže moje 1. miesto a Miška skončila na peknom treťom mieste.
Ja som napríklad z vody vôbec nevyšie,l len som si vždy po okruhu odpil trochu vody s magnézkom, hodil do úst dva väčšie gumové cukríky a tie som žul pol cesty k ostrovu a tak dookola, koľko som popri tom preglgol tých rias ani nehovorím. Každopádne sme toho s Miškou moc nezjedli, na rozdiel od našich odrastenkýň, ktoré v nemenovanom reťazci (kde majú mäsové guľky bez mäsa) s nami už na obed nešli. Však sme tam vlastne išli len kúpiť držiak na magnetky, lebo jedna chladnička je už málo pre Miškinu mamu. My s Miškou sme si samozrejme dali tie mäsové, to len aby sa vedelo. A okrem tých magnetických tabúľ sme zaplnili celý kufor auta kadečím, čo tam okrem tých guliek na dvoch poschodiach majú. Každopádne vyzerá to tak , že pri ďalších plávaniach v BA a okolí bude povinná zastávka zase v tomto reťazci, lebo, "aj tamto nevyhnutne potrebujem" a tak....
A potom sa čudujeme, že v Ružíne plávajú okrem plastových fliaš aj staré kreslá, chladničky atď. ktoré niekto vymenil za nové z nejakého reťazca....
To je len taký povzdych, nad tým našim konzumným spôsobom života. To vôbec nebolo namierené len na tých neprispôsobyvých, lebo všetci na tomto máme svoj kus viny. Bol to aj povzdych nad tým, že nemôžeme ísť kvôli dákej pandémii plávať Vltavské meandre, alebo namiesto toho kvôli siniciam a bordelu aspoň Ružín ...
V nedeľu zahájime zimnú sezónu, my štyria si zaplávame prekvapivo asi len kúsok a budeme sa tešiť o rok znovu.
Hádam sa nám otužilecké diaľkoplavectvo (bez neoprénov) v budúcom roku rozbehne zase o niečo viac,
Voda v Ružíne bude už krištáľovo čistá, ako aj vo všetkých ďalších riekach a jazerách.
Tak do plávania priatelia.
PS: Vďaka Delfíni za akciu, ktorá vlastne bola len náhodným stretnutím plavcov na tréningu. Vďaka aj za zázemie, koláčiky, diplomy a náladu a aj peknú vodu.