Podtitul by mohol znieť: "škaredé a pekné dni v bažine", alebo môže za to Covid?

Stále neviete o čom bude táto paródia? Hm, to máte teda vážne medzery vo vzdelaní, nepoznáte poviedku Jonáša Záborského z roku 1873?. Nevadí kľudne čítajte ďalej, aj tí čo názov poviedky poznajú.

Pekný deň

Keby jeden, takú šnúru pekného aprílového počasia, ako bola počas jarného lockdownu, si nikto nepamätá. Prichádzala jar, postupne sa otepľovalo, ale teplota vody bola ako na hojdačke. Oscilovala okolo 8 stupňov.

Už ani nevieme, čo všetko sme na jar mali zakázané, každopádne plávanie tam nepatrilo. A tak sme chodili, tak často ako sa dalo, teda vždy keď bol termín tréningu. A zrazu prišlo uvoľnenie a otvorili sa okienka.

Aké okienka? No predsa tie z ktorých Vám dali pivo v plastovom pohári. Po mesiaci či viac suchôt, plechovkového a fľaškového, zrazu čapovaný hoc aj horký Radegast, bohu dík, nikdy som ho nemal rád, časy sa menia.

Chvíľu nám trvalo kým sme objavili tento malý zázrak a kým sne sa po prvý krát na jedno vychladené po plávaní zastavili. Veď kto už túži chytiť po štvrť a viac hodine v studenej vode studený pohár s pivom. Nuž bola to výzva, čo Vám poviem. S rozvinutým trasom dôjsť k okienku, neartikulovane si vypýtať podľa počtu trasúcich sa tú 10-ku, potom zakývať na kamarátov, že treba pomôcť a odšuchtať sa niekam do kúta, čo najďalej od prameňa, lebo by ho mohli odstaviť keby že vytvárane veľké zhluky blízko neho.

Hlúčiky mohli síce tvoriť iba príslušníci jednej famílie, my sme všetci tučniaci, ale občas nás prišli pozrieť aj kamaráti, ktorí majú radi tučniakov, ale studenej vode sa zatiaľ zďaleka vyhýbajú.

Takže prvá výzva, doniesť pivo do kúta máme za sebou. Ďalšia nie je o nič ľahšia je pred nami. Prvé pivo pijeme držiac pohár dvoma rukami. Je horké, čo narobíme, skúsime či ďalšie nebude lepšie atď....Ten pocit, keď pijete a nemusíte mať tú hnusnú vec na xichte, sloboda stojí za všetko..

A tak zrazu plynie deň za dňom a my sme v tej Maríne vlastne každý deň, ale až po plávaní. Postupne sa dá plávať viac a viac, dávame s Miškou už aj míľu a voda má okolo 10 stupňov. Začnem to už rátať a zverejňovať na svojej stene. Spätne sa dopátram že som začal 6.4.2020. Stále je pekne, učiteľka ma opúšťa, lebo čerstvo potetovaná vraj nemôže, občas však na na pivo príde.

Pivo však už nechutí, zrazu nie je vzácne, majú ho nielen v Maríne ale aj u Irenky v Strečne a potom už vlastne všade. Priatelia už nepotrebujú chodiť denne do Maríny, otvorili aj LUX a tak v tom zostávam v dňoch mimo pravidelných tréningov sám. Občas už aj spŕchne, ale denné plávanie sa stáva rutinou. Začínam si z nudy a samoty kresliť po hladine obrázky, 🏠, panelák, občas nejaká pikantéria, či 🌲.

So stúpajúcou teplotou, plávam čoraz viac a prekvapivo aj z ďaľších tučniakov sa stávajú diaľkoplavci a maliari panelákov ale na hodinovku na Veľké Košariská idem zase sám (deň 67. 3 km)

Deň 69. (13.6:2020)

Na Zlatých oieskoch plávame pre radosť (11 km) Potetovaná Miška (8.8 km). Zahanbiť sa nedali ani ďalší tučniaci. Celkovo ako klub sme skončili v nevyhlásenej súťaži na treťom mieste.

Stále si vravím, však možno pôjdeme na tú Vltavskú priehradu Lipno a v trojke zaplávame štafetovo 36 km a celé ho dáme, tak treba trénovať a som prihlásený aj na toho Gastona 25 km v Labe, ale tam už každý za seba, takže motivácia tu je.

14.6. sa po prvý krát splavím do Budatína, v rámci oddychu po Zlatých pieskoch. Potom ešte 6* ale už s partiou, ktorej obsadenie sa obmieňa. Občas po dlhšie trvajúcich dňoch je to ako v tobogáne. 7* stačilo, ani vody nie je už dosť.

Začínam si vymýšlať výzvy a nebyť pri tom sám.

Deň 98. Štyria preplávame okolo ostrova a späť na našu pláž. 🐧 Som len ja ostatní sú nanuci (4km)
Deň 111. Pokračujeme preplavbou z Varína v trojke, každý z iného klubu (7 km).

Po definitívnom zrušení zrušení Lipna vymýšlame ďalšie výzvy, slovenské jazerá, po bažine Liptovská Mara na dĺžku v deň 114, (na šírku som ju preplával už na začiatku prázdnin 5.7.) a po nej už zase sám aj Oravská priehrada deň 116. (6,7 km). Na dovolenke v septembri ešte pridávam Šíravu ale už len na šírku 3km. Láka ma Ružín, ale bordel, a Domaša ale ďaleko 😀

Deň 139.

Pekné počasie občas preruší búrka, ale po nej sa vždy vyjasní a tak pokračujem v šnúre. Je tu Gaston, Labe je plné vody , tak za štyri hoďky sme už z Ústí nad Labem na pive v Dečíne, paráda na rok ideme určite znovu. V Čechách už sa to červenie a u nás tiež baníci zamorili Čadcu a neskôr to vybuchne na Orave po návrate autobusu z Chorvátska a následných svadobných veseliciach.

Deň 147.

Kŕdeľ Tučniakov preplával Dunaj spolu s tisíckou ďalších účastníkov Trans Danube Swim 2020

Deň 153.

Plávam s Kolečkom v Morave cca 10 km od Marcheggského mosta do Devína, krásna akcia, ale zase ako jediný tučniak a pritom je to taká krásna akcia, ale covid a diaľka.

Deň 167.

Znovu plávame pre radosť, 8,8 km. A náš klub konči tentokrát na prvom mieste.

Deň 170.

Ochladzuje sa, ale stále sa dá plávať. Tak ešte raz pri 17 stupňovej vode si skočím zaplávať na Maru 5,5 km a z diaľkoplavbami na tento rok končím.

Poniektorí kamaráti ma hecujú, vydrž celý rok, druhí by ma zavreli v chatke z ktorej sa mám vraj smutne dívať, ako sa oni idú kúpať. Všetci majú jasno, je to závislák, mal by sa liečiť. Mal, nemal toť otázka.

Ešte plávame aj pri splne a keď sa mení čas, uprostred najtvrdšieho lockdownu využívame časový posun a sme tam kde sme boli pred hodinou, no a jasné, že vo vode o druhej v noci.

Deň 200.

Oslava vo veľkom štýle, dievčatá napiekli, bola torta, boli mončáky, vďaka oplatilo sa.

Voda klesá pod 10 a potom osciluje okolo 8.. Znovu zapli prúd a trasie, znovu je lockdown, krčmy zavreli, dva krát nám už nosy vytreli, terasy však fungujú, tam korona asi nie je. Slovenský pohár je v nedohľadne, regenerovať netreba, pretekať sa nebude. Pivo sme nahradili likérom a ríbezliakom, ani čajík nie je zlý, len ho nezabudnúť doma, a tak užívam ginko...nepomáha.

Deň 222. piatok 13.11.2020

Načim by bolo aj skončiť, lepšie by bolo každý druhý deň chodiť, ale je pekne tak ešte dva "chujavé" dni potiahnem.

Deň 225. !

A prekvapenie, odolám a nejdem, hoc aj som zašiel po pončo do Decathlonu a odtiaľ je to do bažiny naozaj len na skok, ale pre istotu plavky nechám doma a odolám si kúpiť nové.

Koniec, Finito, Finish, End, Fin...

Už stačilo a aj hnusné hmlisté dni sú tu. A teplota vody už líže sedmičku. Tak dovi- dopo na jar, dúfam, že nepríde tretia vlna a nezabudnite, pravidelne, postupne a primerane a hlavne nie sami, aj pre Teba to Ivor platí, darmo nosíš vak....

A ešte pár čísiel. Zaplával som za tú dobu 321 222 metrov v jazerách, priehradách (keby som bol videl tú cifru skôr, tak určite ešte jeden km potiahnem). V riekach po prúde to bolo 67 746 metrov.

Vďaka kamaráti, že ste boli pri tom