Účastníci za Tučniaky Žilina: Michal H., Ivor R.
Tohto roku uplynulo presne 20 rokov od povodne v roku 2002, ktorá umožnila uškatcovi Gastonovi uniknúť z Pražskej ZOO. Zaplával si cez Vltavu a Labe až do Drážďan. Cestou sa ho pokúšali viackrát odchytiť a trochu ho aj prikrmovali. Napriek tomu krátko po vylovení uhynul. Preto aj motto Gastonovho memoriálu znie: Plav nebo zemři!
Plánovala znovu plávať aj Miška P., ale kvôli zdravotnej indispozícii dala prednosť túre v Tatrách, lebo voda jej nejako nerobí v poslednej dobe dobre a nikto z nás nechce, aby sa naplnila druhá časť motta.
Keďže už máme skúsenosti s "relaxom" v kempe pod diaľničným mostom v Dečíne, tak sme sa prespaniu pred štartom v ňom tohto roku vyhli. Rozhodli sme sa skúsiť lehátka v Regiojete a prísť priamo na štart do Ústí nad Labem a nie do Dečína, kde prespáva väčšina účastníkov.
To však pre nás znamená štart z domu po polnoci a otázne je aj vyspanie sa vo vlaku. Ivor si navyše vyskúšal dopravu na stanicu Kia-bikom za mierneho mrholenia. Všetko je fajn, ale najprv musel bike premiestniť pod najbližšiu lampu, aby apka načítala QR kód. To, že nevstal na prvý budík, ale až na druhý ho vypälo k ďalšiemu výkonu. Navyše stanovište KIA-bikov nie je na železničnej stanici (tam stoja len kolobežky Bolt), tak šup ešte na Hlinkove námestie a finálny špurt poklusom na stanicu po Národnej (čítaj Masaryčke) na stanicu, kde už čakal Michal na peróne. Za chvíľu sa už súkame na svoje lehátka. Ivor na horné, Michal na stred. A to si Ivor myslel, že aký je prajný, keď nechal druhé poschodie Michalovi. Netušil, že na Michala spadnú počas jazdy opierky hlavy, ktoré tam aj tak trochu zavadzajú. Za to na treťom poschodí je o trochu kratšie lehátko (asi kvôli priestoru na batožinu), tak vystrieť nohy nie je veľmi kam.
V Prahe presadáme na rýchlik Labe a pred deviatou sme v Ústí nad Labem. Trochu si pozrieme Ústí, Michal si kupuje raňajky a Ivor ružovú Limču. Prší, no "super"... Do štartu dve hodiny, tak v kraťaskoch a žltých tučniackych tričkách to bude zábava. Na štart máme cca 2 km, prechádzame cez most popod ktorý budeme onedlho plávať.
Pohľad z mosta...
Prechádzame na druhú stranu a po nábreží sa blížime k Hradu Střekov a rovnomennému zdymadlu z pod ktorého sa bude štartovať o 11:00.
Upršaný príchod na Štart v pozadí hrad Střekov
Sadáme si v reštaurácii Labská bašta a neobjednáme si nič, lebo nie sú podnikaví a "mají ješte zavřeno". Aspoň že záchodky fungujú. Rozprávame sa dlhoročným otužilcom od Náchodu z klubu Mětujskí tigři o Lamanche, súťažnom plávaní v Čechách a na Slovensku a samozrejme o počasí a aj politike v ČR a SR.
Postupne prichádzajú ďalší účastníci a nakoniec aj autobus z Děčína a môže začať aj prezentácia. Ivor dostáva číslo 88 a Michal 90. Prezliekanie, balenie a ide sa na štart. Stojíme na chodníčku k vode obklopeného žihľavou, cez ktorú obiehajú Tí s ambíciami a my bez nich len tak pekne vitálne stojíme v rade a debatujeme s členmi klubu Vitale o tom, čo sme nestihli v Bašte.
O 11:00 výstrel a my sa po piatich minútach po ňom dostávame do vody...prví sú už iste niekde pod druhým Mostom v Ústí.
Všetci sa tešia, že je pekný prúd a nebude nás to moc bolieť. Ráno bol stav 140 cm a teraz sa vďaka nejakej prietrži valí dole Labe dvojnásobný prietok s hladinou vo výške 200 cm, čo však neznamená dvojnásobnú rýchlosť.
Vlani nám to (Ivor s Miškou) trvalo Tri hodiny 57 minút máchania rukami. Koľko to bude tohto roku, uvidíme. Prší, teplota vzduchu 18 stupňov. Tešíme sa do vody. Je teplejšia, ale teplotu sme nezachytili. Ivor dostal od Mišky príkaz, že to nemá preháňať, tak sa snažil doprevádzať Michala. Moc sa mu to nedarilo, lebo sa mu niekde za druhým mostom stratil. Asi keď Ivor zachraňoval jeden otrhnutý UFO plavák a dával si ho na svoj. V domnení, že je Michal pred ním, sa ho snažil márne dobehnúť.
Keď sa mu to nedarilo, tak sa nechal trochu unášať prúdom a pri pohľade dozadu Michala zbadal. Potom už išli spolu až po kompu, kde mu Michal povedal, že aby šiel ďalej svojim tempom, že on to už nejako dôjde a keď je mu zima, tak nech si zapláva a zohreje sa...
Michal sa ešte dlho držal, ale potom sa už stratil a Ivor ho znovu videl až v cieli, kde prišiel pár minút po ňom.
Samozrejme, ako začiatočník netrafil rovno do cieľa, a tak trochu bojoval s prúdom, aby neskončil až v Hřensku. Druhá možnosť bola trochu si obiť kolená pri brehu alebo tretia optimálna nie skoro ale nie neskoro zamakať a dofinišovať do cieľa po optimálnej trajektórii, čo sa Ivorovi podarilo.
Michal skonštatoval, že mysli tyčinka namočená do Labskej vody bola to najlepšie, čo v živote jedol ;). Ivor len pritakal. Tiež mal tyčinku a pol pohára kokakoly, lebo v polovici bolo treba doplniť dáky cukor..
Vyčúral však oveľa viac, ani netušíl, že odkiaľ sa to bralo. Vodu z Labe nepil, asi ju nasával pórmi, alebo sa vysušoval ako treska... Voda v Labe bola občas obohatená o odpad z čističky. Mňamka. Ivora aj natiahlo...
Pred cieľom sa vlieva chladný potok/riečka, tak chytro vybehnúť von do dažďa. Po príchode Michala nám Táňa Chudá ešte urobila cieľovú foto a nápis na druhej strane žltou vraví jasne "Žijeme" dali sme to.
Žijeme
Popŕcha, tak pri pojedaní tradičného cestovinového šalátu, čakáme na diplomy a tešíme sa na raut do kempu.
Vlak do Prahy nám ide tesne pred siedmou večer. Michal zostáva v Prahe s kamošom, Ivor pokračuje pred desiatou do Žiliny. Na raute popíjame svižného Emila, na stanici ešte povinne dáme jeden ležiaci Březňák a v Prahe na stanici si Ivor dal nejakého pšeničného belgičana a Michal nejakú IPU "špeciál ze spilky".
Potom už ideme každý po svojom, tak ako dopadol Michal zatiaľ nevieme.
Ivorovi RJ meškal a ešte z neho ledva vybehol, lebo nakoniec v Ostrave tvrdšie zadriemal. Ani len ten "brut" nestihol zabaliť... a ledva na boso so sandálami v rukách vybehol na perón...Takže nočný bus nestihol a aj taxíky boli všetky fuč a aj tak by boli fest drahé...
Čakala ho ďalšia anabáza s Kia-bikami, keď na Hlinkovom odomkol jeden s prepichnutou gumou a nešlo mu ho vrátiť nazad. Tak ho odvliekol k Auparku. Ďalší si požičal až na Bulvári. Už tradične až po odtisnutí pod blízku lampu...
Do postele padol asi 4:20 a dospáva doteraz...
Tak ďakujeme organizátorom a o rok uvidíme...
PS: Ivor doplával s časom 3:47:55 Michal 3:55:56 ... Takže ten rýchli prúd až tak rýchli nebol alebo sme sa trochu flákali 😉