Už tradičnej akcie MTB klubu Kolečko z Devínskej Novej Vsi sa tentokrát zúčastnili dvaja členovia klubu. Michal H. a ani teraz nechýbal už inventár Ivor R.
Vlani bolo dosť vody tak sme 10 km trať sfúkli za dve hoďky bez väčšej námahy. Tohto roku nám to aj prestávkou trvalo 3,5 hod. S Michalom sme svorne skonštatovali, že 25 km Gaston na Labe nás zmoril menej.
Boleli nás aj také svaly, čo obvykle pri plávaní nevyužīvame. Pri pohybe po dne v plytej vode sme používali štýl "na jaštericu" ba občas sme jednoducho aj kus bez hamby pochodili. No no
Nasadenie organizátorov a aj naša nálada však ničím neutrpela. Užívali sme si cca 20 stupňovú vodu vo vetríku pocitovo pod 20 stiupňov čo preverilo aj skúsených otužilcov, nie len triartonistov v hrubých neoprénoch. Ivor bez hamby priznal, že mu bolo cez prestávku pod mostom Slobody (čítaj Chucka Nortisa) regulérne zima.
Čím plytšia voda tým viac pri jašteričom pohybe prinášala aj úskalia v podobe nepredvídateľných skalných prekážok na inak hrubozrnne piesčitom dne. Viacej jašteríc malo odrené kolená. A to ešte treba zobraţ do úvahy aj špecifické danosti jedincov. Určite lepšiu priechodnosť mali anorektici v neoprénoch ako majitelia bioprénov s hlbším ponorom. Kus za mostom sa situácia už trochu stabilizovala a už sa viac menej len plávalo.
Ranné spoje zo Žiliny a ich náväznosť sa nezlepšili a tak sme na štarte strávili viac ako hodinu kým sa dostavili ďalší účastníci Okupovali sme strechu betónového bunkra č. 77 postaveného niekedy v 38. roku na obranu Československa proti Rakúšanom. Nikdy nebol využitý, tak nám poslúžil ako čakáreň a pozorovateľňa ba aj prezliekáreň.
Potom prišiel autobus s účastníkmi. Spravilo sa spoločné foto. Starosta DNV nám podaroval plávacie čiapky. A karavána sa vybrala k sútoku Moravy s Málinou odkiaľ sne začali striedavo plávať, jašterkovať a občas aj kráčať.
Po doplávaní pod Devínsky Hrad sme ako obvykle dostali koláče, slané aj sladké, pivko či rádlerík. Po chvíli nám organizátor Martin D. rozdal diplomy a jeho asistentka (možno dcérka) aj tradičnú peknú medailu.
S Michalom sme ešte zamierili do minule objavenej Bratislavskej reštaurácie na námestí SNP, kde si Michal dal VKZ a Ivor sviečkovú na smotane s karlovarským knedlíkom. Pravdupovediac, čakali sme lepší kulinársky zážitok, tak nabudúce si túto kombináciu dáme radšej u bratov Moravanov či Čechov a nebudeme trapošiť tu, vraj vo vlajkovej lodi Bratislavskej reštauračnej sféry.
Ochutnali sne okrem tmavého ležiaka aj sladučký burčiak a pošli na vlak.
Tentokrát sme už zmrzku a návštevu reštauračného vozňa vynechali. Nejak si v poslednej dobe neveríme a dnes sme sa už celkom dosť nachodili.
Na záver ako obvykle vyjadrujeme obdiv organizátorom za ich nasadenie a obetavosť a skvelú organizáciu. Za to, že nebolo dosť vody môže Grétka alebo len dlhotrvajúce sucho.