Formy a spôsoby otužovania

Väčšina ľudí si pod slovom  otužovanie predstaví plávanie v "ľadovej vode" a otužilec je  človek, ktorý sa takéhoto skutku dopúšťa. Pričom za ľadovú vodu považujú vodu chladnejšiu ako cca 25°. Aj do takej v lete vstupujú pomaly, opatrne, dôkladne sa oplachujú a osmeľujú. Otužilec je pre nich človek, ktorý dokáže do takejto vody nielen vstúpiť, ale v nej  zotrvať, plávať a proti všetkým predpokladom  z nej bez pomoci živý a zdravý  vystúpiť. Takúto predstavu vytvárajú aj média, ktoré ukazujú otužilcov pri zimnom plávaní. Teda pri vode s ľadom, na snehu, vo vysekanej prierube, so zasneženými či omrznutými objektmi a zababušenými divákmi v okolí. Aby bolo každému jasné, že ide o plávanie v skutočne chladnej alebo ľadovej vode, plávanie v zime. Pochopiteľne, ukazovať otužujúceho sa človeka, ktorý sa niekde doma sprchuje studenou vodou  nie je dostatočne ilustratívne. Teplota vody na fotke či filmovom zábere nie je viditeľná, nikomu to nepripadá ako otužovanie.

Otužovanie  sa  formou  zimného  plávania  je totiž len jednou z foriem otužovania. Zďaleka nie každé otužovanie  musí mať až túto, krajnú podobu. Je to najsilnejšia a najnáročnejšia forma otužovania. Vyžaduje   dobrý zdravotný stav, silnú vôľu a dlhšie trvajúcu, systematickú prípravu. Zimné plávanie preto  nie je  univerzálne  vhodná forma otužovania  pre všetky vekové kategórie, či pre všetkých ľudí bez výnimky. Vôbec to však neznamená, že otužuje sa len ten, kto pláva v ľadovej vode.

Môžeme sa zdravo a účinne otužovať  aj inými, šetrnejšími a "mäkšími" spôsobmi. Napokon, tými by sme mali svoje otužovanie a prípravu na prípadné náročnejšie formy vždy začínať. Všetky ľahšie formy otužovania nám môžu zároveň výborne poslúžiť pri oslabení organizmu, pri "reštarte" otužilca po chorobe, po dlhšej prestávke, taktiež u detí, tehotných žien, či starších ľudí. Alebo aj všade tam, kde žiadnu vhodnú vodnú plochu na zimné plávanie v blízkom dosahu nemáme.

Otužovanie sa vzduchom

Je to veľmi rozšírená a všeobecne dostupná forma otužovania. Zväčša si ju ani neuvedomujeme. Telo vystavujeme pôsobeniu čerstvého vzduchu pri akomkoľvek pobyte vonku, alebo v dobre vetraných miestnostiach.

  • časté vetranie a zníženie teploty v obytných priestoroch  
  • spánok pri otvorenom alebo pootvorenom okne   
  • pešie dlhé prechádzky, nordic walking, turistika   (v ľahšom odeve)   
  • pomalší "otužilecký" beh v odľahčenom odeve, aj v zimných podmienkach  gymnastické cvičenia, ranná rozcvička  vonku, v prírode  
  • chôdza naboso (barefoot walking, earthing)   
  • cvičenie na náradí v prírode, lesoparkoch, ihriskách  cvičenie s váhou vlastného tela, strečing, joga, tai-chi  v prírode   
  • aerobic,  pilates, zumba  vonku  
  • zimné športy -  bežky, zjazdové lyže, korčule, zimná turistika  
  • fyzická práca vonku  
  • spánok vonku, pod holým nebom  
  • u detí hry - šantenie, sánkovanie, zimné športy

Ideálne je, ak tieto aktivity môžeme vykonávať v prírodnom prostredí - v parku, lese, pri jazere a pod., kde je vzduch čistejší, vlhší, obsahuje menej prachových častíc a obsahuje užitočné esencie a prchavé látky, vylučované stromami. Významným faktorom je tiež vysoký obsah záporných iontov, ktorým sa pre ich priaznivý  vplyv na organizmus hovorí "vzdušné vitamíny".

Pre  svoje  fyzické i duševné  zdravie  robí  viac  ten, kto  má  dostatok pohybu  na čerstvom vzduchu, dostatok fyzickej  aktivity a  pravidelne sa sprchuje  chladnou  vodou,  než  niekto, kto síce dokáže vojsť do ľadovej vody, ale urobí to párkrát za rok, viac-menej pre efekt.

Otužovanie vzduchom je to najjednoduchšie, čo môžeme urobiť pre posilnenie svojej odolnosti, pričom nás to vôbec nič nestojí. Vzduchom sa otužujeme  pri každom pobyte na čerstvom vzduchu, pri ľubovoľnom outdoorovom športe, pri pracovnej  činnosti i pri oddychu vonku.  Bez toho, že by sme si to nejako osobitne uvedomovali.  Hlavným otužujúcim faktorom  je  teplota vzduchu. Pri nej sa na chvíľu zastavíme.

Pocitová teplota

Fyzikálne je teplota stavová veličina, ktorá vyjadruje strednú kinetickú energiu častíc. Inými slovami, je to veličina, ktorá popisuje stav predmetov, alebo prostredia. Pri vyššej teplote sa častice (atómy) telesa pohybujú neusporiadaným, chaotickým pohybom rýchlejšie. Subjektívne to pociťujeme, napríklad pri dotyku ako teplý, alebo horúci predmet. Naopak, ak je neusporiadaný pohyb častíc pomalý, pociťujeme to ako chlad. Naše zmysly nám teda poskytujú informáciu o teplote, je to však informácia značne subjektívna a nepresná.

Zjednodušene, teplota je to, čo ukazuje teplomer. Samotná teplota vzduchu, ktorú meriame bežnými teplomermi,  nás však dostatočne neinformuje o tom, ako ju bude cítiť naše telo. Subjektívnemu pocitu tepla alebo chladu hovoríme pocitová teplota   a tá sa môže od nameranej hodnoty výrazne líšiť.

Pocitovú teplotu ovplyvňuje viac faktorov a jej výpočet je pomerne zložitý. Z praktického hľadiska sú najvýznamnejšie tri:  rýchlosť vetravlhkosť vzduchu a rozloženie teploty. Plávame však aj za súmraku, šera, či potme, takže pokojne môžeme pridať ešte ďalší faktor - intenzita svetla. Pre otužilcov je najdôležitejším faktorom  rýchlosť vetra. Rýchlosť vetra spolu s teplotou udáva tzv. wind chill, čiže chlad vetra, a to už je niečo, čo má veľmi blízko k našim pocitom chladu . Naše telo si pri teplotách nižších ako 37°C  ohrieva tenkú vrstvičku okolitého vzduchu. V blízkosti pokožky sa tak vytvára izolačná vrstva teplého vzduchu. Ak vanie vietor, teplejší vzduch v blízkosti pokožky strácame a viac pociťujeme chlad. Čím je teplota vzduchu nižšia a rýchlosť vetra vyššia, tým  intenzívnejšie je ochladzovanie vetrom a naša pocitová teplota sa prudko znižuje.

Aký vplyv na naše pociťovanie má vietor vidíme veľmi názorne v tabuľke. Aj celkom príjemná teplota  vzduchu 10°C  sa už pri rýchlosti vetra nad 30 km/hod mení na mrazivý vietor. Pritom tu nejde len o samotný pocit chladu, ale o reálny ochladzujúci vplyv na naše telo, teda premrznutie, celkové podchladenie, vznik omrzlín.

Stupeňkm/hPomenovanieÚkazy na vodeÚkazy na pevnine
00bezvetriezrkadlová hladinadym stúpa kolmo nahor
13vánokhladina sčerená, bez penyslabý pohyb dymu a lístia, veterná koruhva sa nehýbe
29slabý vietordrobné vlnky s hladkými vrcholmi bez penyšelest lístia, veterná koruhva sa hýbe, vietor citeľný na tvári
316mierny vietorväčšie vlnky s ostrými vrcholmi bez penyvietor rozvíja menšie zástavy, pohyb vetvičiek
424dosť čerstvý vietormalé vlny s objavujúcou sa penouvietor zdvíha prach a kúsky papiera, pohybuje slabšími konármi
534čerstvý vietordlhšie vlny, mnohé s penoulistnaté kry sa začínajú hýbať, na stojatých vodách sa tvoria dlhšie vlnky so spenenými hrebeňmi
644silný vietorväčšie vlny so spenenými vrcholmi, niektoré sa lámuvietor pohybuje silnejšími konármi, telegrafné drôty svištia, používanie dáždnika je obťažné
756prudký vietorveľké vzduté vlny, vietor odfukuje z vĺn penu a kvapkyvietor pohybuje celými stromami, chôdza proti vetru je náročná
868búrlivý vietorvysoké vlny, vietor strháva hrebene vĺn, pena striekalámu sa konáre, chôdza proti vetru je normálne nemožná
981víchricavysoké vlny, hustá pena, vrcholky niektorých vĺn sa stáčajúvietor spôsobuje menšie škody na stavbách, strháva komíny a škridly, zo stromov sa odlamujú hrubšie konáre
1095silná víchricaveľmi vysoké vlny, hustá pena, vrcholky vĺn sa stáčajúvyvracia celé stromy, spôsobuje väčšie škody na stavbách
11110mohutná víchricaextrémne vysoké spenené vlny, pena odletuje v smere vetramnoho stromov je vyvrátených alebo zlomených, spôsobuje rozsiahle materiálne škody
12125orkánextrémne vysoké vlny, hustá pena všade v ovzdušíničivé účinky
Beafortova stupnica rýchlosti vetra

Silu vetra pri zimnom plávaní by sme rozhodne nikdy nemali podceňovať. Napríklad teplota -3° pri bezvetrí, prípadne i slniečku je pre otužilca celkom príjemná. Teplota +3 pri silnom vetre môže byť neznesiteľná.

Pri silnom vetre by sme preto mali vždy zvážiť vhodnosť plávania. Ako ďaleko máme od auta k vode, akú ochranu pred vetrom máme pri prezliekaní a balení vecí, ako dlho po výstupe z vody ideme alebo bežíme k veciam, teda ako dlho budeme vystavení pôsobeniu vetra a chladu.  Významnou je aj skutočnosť, že silný vietor vytvára na hladine nepríjemné a neraz i nebezpečné vlny.

Vlhkosť vzduchu

Vlhkosť vzduchu vyjadruje množstvo vodnej pary, ktorá je vo vzduchu (g/m3). V závislosti na teplote, dokáže vzduch prijať určité množstvo vodnej pary. Teplý vzduch viac, chladný menej. Maximálne množstvo pary, ktorú dokáže vzduch pri určitej teplote prijať vyjadruje absolútna vlhkosť. Bežne sa meria a uvádza relatívna vlhkosť vzduchu - čo je pomer medzi okamžitým množstvom vodných pár vo vzduchu a množstvom par, ktoré by mal vzduch pri plnom nasýtení.  Udáva sa v %. Teplota vzduchu, pri ktorej sa stáva vzduch nasýtený a para začína kondenzovať sa označuje rosný bod.

Vlhkosť vzduchu je dôležitým hygienickým parametrom vzduchu a má vzťah aj k pocitovej teplote. Vysoká vzdušná vlhkosť s komplexe s teplotou a prúdením významne ovplyvňuje termoreguláciu, pretože zvyšuje tepelnú vodivosť vzduchu. Vzduch nasýtený vodnými parami má asi 10x vyššiu tepelnú vodivosť, než suchý vzduch.  Pri nízkych teplotách vlhký vzduch rýchlejšie odvádza teplo z tela, teda zvyšuje výdaj tepla a prispieva tak podchladeniu. Naopak, pri vysokých teplotách vlhký vzduch znižuje odparovanie potu z povrchu tela, tým obmedzuje výdaj tepla a prispieva k prehriatiu. Teda vysoká vlhkosť vzduchu sťažuje termoreguláciu nášho tela tak pri vysokých ako aj nízkych teplotách. 

Sychravé jesenné počasie s nízkymi teplotami, vetrom a vysokou vzdušnou vlhkosťou, ešte spojené s nízkou intenzitou denného svetla tak vytvárajú náročný komplex klimatických podmienok, s ktorými ako otužilci bojujeme.  Vlhkosť vzduchu je významná aj z fyziologického hľadiska. Nízka vlhkosť vzduchu podporuje prašnosť a rozvoj mikroorganizmov v ovzduší a prostredí vôbec.  Dochádza k vyššiemu odparovaniu vody z dýchacích ciest, čím sa narúšajú obranné hlienové bariéry a dochádza k oslabeniu obranných mechanizmov proti vnikaniu mikroorganizmov, alergénov a aerosolov do ľudského organizmu. Pre človeka je najpríjemnejšia a najzdravšia vlhkosť vzduchu okolo 50 - 60%, v lete približne 40 - 55%,  v zime o trochu vyššia 45 - 65%.

Nepriaznivé účinky suchého vzduchu na organizmus

  • vysýchanie slizníc horných dýchacích ciest
  • suchý, dráždivý kašeľ
  • pocit upchatého nosa
  • ranné škrabanie v krku
  • chronické zápaly nosohltanu
  • časté ochorenia horných dýchacích ciest
  • chronická bronchtída
  • opakovaná laryngitída, zvl. u detí
  • vysušená, podráždená pokožka
  • pálenie očí
  • popraskané pery
  • pocit zvýšenej únavy

Vlhkosť vzduchu a Heat Index

V letných mesiacoch nás naopak zaťažujú viac vysoké teploty.  Vlhkosť vzduchuma v tomto prípade vplyv na pocit tepla (zdanlivú teplotu). Pri vysokých vlhkostiach sa pot z nášho tela zle odparuje a my máme väčší pocit tepla. Vzťah teploty vzduchu a vlhkosti vyjadruje tzv. Heat Index, alebo index zdanlivého tepla. Čím je vyšší, tým intenzívnejší pocit tepla máme.

Vzťah teploty vzduchu a vlhkosti pri vzniku pocitu tepla

Fyzikálnu odbočku uzavrieme ešte jedným  údajom, ktorý má vplyv na našu pocitovú teplotu. Je to vertikálne rozloženie teplôt do výšky dvoch metrov nad zemou. Pre pocit tepla, či chladu je rozhodujúca prízemná teplota, teda teplota pri nohách. Napríklad, ak je teplota pri nohách 10°C a vo výške hlavy 15°C, vnímame to prostredie podľa teploty pri nohách, to znamená, že naša pocitová teplota je 10°C  (zima od nôh) . Tento efekt sa viac prejavuje v miestnostiach alebo autách, kde je lepšie vykurovať prízemnú vrstvu.

Vzduch, najmä čerstvý, čistý a dostatočne  vlhký,  predstavuje  výborný otužovací  prostriedok, ktorý by  sme  mali  využívať  v maximálne  možnej  miere.

Otužovanie vodou

Voda je oveľa energickejší otužovací prostriedok ako vzduch. Jej tepelná vodivosť je približne 25 krát vyššia, než vzduchu (súčiniteľ tepelnej vodivosti vody je 0,60 , vzduchu 0,026). Preto veľmi rýchlo a účinne odoberá telu teplo. Okrem intenzívneho chladu pôsobí voda na pokožku aj mechanicky. Veľmi dobre to cítime v sprche, kde máme pocit, že na kožu pôsobia drobné ihličky, rovnako pri rýchlejšom prúdení v tokoch, splavoch, vodopádoch. 

Vodu ako otužovacie médium môžeme všestranne využívať v domácich podmienkach ako aj v prírode. Výhodou domácich podmienok je, že si môžeme teplotu vody regulovať sami podľa svojich potrieb,  je tu zaručená hygienická nezávadnosť, nevzniká problém s bezpečnosťou plávania a prakticky k tomu vôbec nič nepotrebujeme. Takisto, nevznikajú žiadne časové straty spojené s dopravou na miesto otužovania.  Ak pri otužovaní plávaním v prírode mnohí ľudia uvádzajú, že na to nemajú čas, tak pre otužovanie v domácich podmienkach to neplatí.

Na otužovanie sa doma má čas každý z nás, bez výnimky.

Ľahšie, domáce formy otužovania vodou

  • Utieranie sa mokrou žinkou, mokrým uterákom
  • Polievanie sa vodou (z nádoby, hadicou) - čiastočné, celkové
  • Ponáranie nôh do studenej vody, striedanie teplôt
  • Sprcha - chladnou vodou (vodovodná voda má okolo 10 - 12 stupňov)
  • Sprcha pri otvorenom okne, alebo vonku v záhrade
  • Kontrastné sprchy - striedanie teplej a studenej vody
  • Fínska sauna - kombinácia suchého tepla, pary, chladnej vody, prípadne i snehu
Fínska "suchá" sauna

"Budiž  ti para ľahká"

Tradičná  ruská   "baňa", kombinuje teplo, vysoké nasýtenie vzduchu vodnou parou, mechanickú masáž rastlinnými vetvičkami a aromaterapiu. 

Podľa tradičných ruských  zásad, sú všetky ostatné sauny (fínska, turecká,  antická) len úbohé paródie ruskej bane. Pokus urobiť to isté, bez pochopenia podstaty.

Slovenská podoba pravidelného každoročného otužovania polievaním studenou vodou.

Aj v tradičnom zvykosloví má studená voda magický, očistný, ozdravujúci , skrášľujúci, omladzujúci a energizujúci  účinok. Žiaľ, iba na ženy.

Náročné formy otužovania vodou využívajú chladnú, studenú i ľadovú vodu, sneh a ľadovú kašu alebo triešť, teda vodu s minimálnou možnou teplotou. V našich podmienkach môže mať takáto voda najnižšiu teplotu  blížiacu sa 0°C. Morská voda, vďaka obsahu soli, mrzne až pri nižšej teplote, -1 aj -2°C.

Snehový kúpeľ - vyváľanie sa v snehu, behanie naboso v snehu, trenie tela snehom

Pobyt v chladnej(pod 12°C),studenej (pod 8°C) až ľadovej (pod 4°C) vode, statické otužovanie. Pri statickom otužovaní stojí otužilec obvykle po prsia, alebo i vyššie vo vode bez pohybu tela. Ruky má mimo vodu, často zopnuté za temenom hlavy. Je hodne praktizované v Poľsku. Táto forma je niekedy jediná možná, ak je voda pokrytá hrubou vrstvou ľadu a vysekať, či udržiavať väčšiu vodnú plochu je príliš náročné, alebo pre 2 - 3 plavcov neefektívne.

Plávanie v chladnej ( pod 12°C ), studenej ( pod 8°C ) až ľadovej ( pod 4°C ) vode. Pri dynamickom otužovaní sa otužilec vo vode pohybuje, predovšetkým pláva. Tým si svalovou
činnosťou teplo v tele vyrába, ale v dôsledku prúdenia vody ho aj rýchlejšie odovzdáva.
Pri teplotách vody pod 10°C sú straty tepla vyššie, než si dokážu svaly vyprodukovať

Zima poskytuje pestré možnosti otužovania

Rekreačné otužovanie (rekreačné zimné plávanie)

Býva niekedy označované trochu hanlivo ako zimné kúpanie ( ice bath, eis baden ). Napriek tomu ho právom môžeme považovať za základnú formu otužovania sa vodou, a to celoročným plávaním vo voľnej prírode.
Rekreačné zimné plávanie má charakter nesúťažnej športovo-relaxačnej aktivity. Jej náročnosť si určuje každý otužilec sám, podľa vlastného uváženia. Spravidla pri tom nejde o podávanie významných športových či plaveckých výkonov. Väčšiu váhu majú zdravotné, psychologické a sociálne stránky otužovania. Upevnenie zdravia, uvoľnenie duševného napätia, stresov, radosť z prekonania seba samého, zábava, spoločná aktivita, spestrenie života.

Len výnimočne sa praktizuje rekreačné otužovanie v domácich podmienkach. Málokto má doma bazén s udržiavanou, nezamrznutou vodnou hladinou aj v zime. V drvivej väčšine si otužilci vyhľadávajú vhodný a dostupný prírodný vodný zdroj, prípadne ich kombinujú. Rieky, potoky, jazerá, rybníky, štrkoviská, umelé vodné nádrže, splavy a pod. Ideálna je kombinácia stojatej vody a toku, ktorý nezamrzne ani pri dlhšie trvajúcich mrazoch. Takéto lokality sú obvykle mimo miest a obcí, poskytujú otužilcom viac súkromia a neraz aj veľmi príjemné prírodné prostredie.

Rekreačné otužovanie je celoročná pohybová aktivita v prírode. Je preto v plnom rozsahu  ovplyvňovaná počasím a klimatickými podmienkami, ktoré otužilec zažíva doslova a do písmena na vlastnej koži. V tom je jej osobitosť a čaro. S výnimkou extrémne  nevhodných a nebezpečných podmienok, sa otužovanie dá robiť pri akomkoľvek počasí.

Otužilci sú priaznivci (aj) nepriaznivého počasia. Radi sa povzbudzujú heslom:

"Čím horšie, tým lepšie".

Často k nemu inklinujú ľudia, ktorí   veľmi    nevyhľadávajú preplnené bazény a pláže a sú viac    prírodne     orientovaní. Plávanie  v  riekach,   jazerách  im  je  bližšie.  Skutočnosť, že si   vďaka   otužovaniu  môžu predĺžiť     plaveckú     sezónu vonku,   v   prírode   na   12 mesiacov,  je  pre  nich veľmi príťažlivá.

Medzi otužilcami je tiež veľa ľudí, ktorí sa venujú aj rôznym iným športom. Snažia sa žiť aktívne a zdravo. A kondičné otužovanie chápu ako prostriedok na posilnenie zdravia, zlepšenie celkovej kondície a zvýšenie obranyschopnosti a odolnosti svojho tela voči chladu, čo môže byť prospešné aj pri mnohých športových aktivitách.  Z iných športov si prinášajú odhodlanosť, pevnú vôľu, vytrvalosť, chuť prekonávať prekážky aj za cenu značného úsilia. Sú radi, keď môžu dať svojmu telu zabrať. Vďaka celkovej telesnej zdatnosti sa pomerne rýchlo sa adaptujú na chlad. Radi vidia svoje pokroky a zlepšovanie sa aj pri otužovaní. V začiatkoch je neraz potrebné ich trochu brzdiť, pretože majú snahu čo najskôr dosiahnuť očakávanú úroveň otužilosti. Radi si volia dlhšie vzdialenosti a tým aj dlhšie časy plávania. Takže ich otužovanie získava športový charakter, aj keď si to ani neuvedomujú. Nezúčastňujú sa súťaží a väčšinou súťažia len sami so sebou. Nebývajú ani častými účastníkmi hromadných stretnutí veľkého počtu otužilcov.

Mnohých ľudí privádza ku kondičnému otužovaniu zdravotná motivácia. Obvykle  sú to časté akútne respiračné ochorenia, rôzne bolesti a ťažkosti pohybového aparátu, bolesti chrbta a ďalšie. Očakávajú, že chlad, studená voda im prinesie ústup ich zdravotných problémov, zlepšenie celkovej obranyschopnosti  a funkcie organizmu, zriedkavejší výskyt ochorení a zlepšenie regenerácie.  Nie vždy a nie všetky očakávania sa v plnej miere naplnia, ale väčšina otužilcov z vlastnej skúsenosti hodnotí otužovanie ako významný príspevok k zlepšeniu svojho zdravia. Cítia sa lepšie a objektívne sú zdravší. Jednoznačne to potvrdzujú  aj odborné, lekárske štúdie.

Wim Hof, snáď najznámejší otužilec na svete, držiteľ mnohých rekordov vo výdrži v ľadovej triešti, pobyte v mrazivom prostredí, v horách atď . Je  vďačným  objektom  lekárskych výskumov a živým dôkazom obrovských adaptačných  možností  ľudského organizmu.

Samozrejme, záujem o otužovanie môže mať mnoho ďalších dôvodov.  Chuť vyskúšať si aké to je, poznať niečo nové, neobvyklé, overiť si, alebo dokázať si,  že to zvládnem, dokážem, ako na to bude moje telo reagovať. Ale aj byť členom veselej a trochu uletenej partie. Družnosť, spoločenskosť, chuť vykonávať zaujímavú aktivitu s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi. A neraz nie je motivácia pre začatie celkom zreteľná ani samotnému otužilcovi. Niekde videl otužilcov, dopočul sa o nich, páčilo sa mu to, studenú vodu má rád, tak sa pridá, uvidí či a ako dlho ho to bude baviť. 

Rekreačné otužovanie nestavia pred adepta otužovania žiadne osobitné požiadavky, očakávania, nestanovuje limity, nepredkladá striktné podmienky ani pravidlá. Tým umožňuje zapojiť sa do tejto športovej aktivity každému zdravému človeku bez nutnosti zásadne meniť svoj spôsob života. 

Za zmienku stojí aj ďalšia okolnosť. Pre otužilcov je nevyhnutná  je určitá  skromnosť, nenáročnosť a ochota akceptovať aj veľmi prosté, "sparťanské" tréningové podmienky. Otužovanie  nie je žiaden tribúnový, ani snobský šport, pri ktorom sa predvádza imidžové oblečenie, drahá výstroj, používa nákladné športové náčinie, náročné zariadenia a priestory, či exotické destinácie, kde sa športová aktivita vykonáva.

Nijaký komfort a pohodlie nečaká otužilcov nielen vo vode, ale spravidla ani na brehu. Prezliekanie pod holým nebom, neraz v daždi, snehu, za vetra, teplý, vyhriaty priestor ďaleko. Žiadne vykurované fitcentrum s hudbou, barom, sprchami, šatňami a všetkým pohodlím.

Čistota vody, o ktorej bude podrobnejšia zmienka v ďalších kapitolách, miesta prezliekania, vstupy, výstupy z vody i trasy presunov sú zaťažené všetkými problémami, s ktorými príroda na Slovensku zápasí. Príliš úzkostlivý a útlocitný jedinec, rozmaznaný komfortom SPA komplexov, wellnes centier a aquaparkov takéto "neznesiteľné" podmienky neprijme.

Zimné plávanie je lacný šport, ktorý si vyžaduje len minimálne náklady. Skoro všetko, čo otužilec potrebuje buď doma má, alebo si to ľahko a lacno zadováži. Neplatí sa vstupné, parkovné, za trénera, za používanie športoviska. V tomto zmysle je to šport veľmi ľudový, prístupný každému.

Treba tiež zdôrazniť, že je to rýchly a intenzívny šport. Stačí približné porovnanie:  ak chceme dať svojmu telu zabrať pri joggingu, potrebujeme aspoň hodinu, pri futbale dve, na bicykli ešte viac, pri turistike aj celý deň. Pri zimnom plávaní vystačíme s časom plávania, ktorý počítame v minútach. Na dosiahnutie zdravotných účinkov nám pri najnižších teplotách stačia 2 - 3 minúty. Obvykle však  plávame 5 - 10 minút, niekedy možno aj trochu dlhšie. Najviac času nám zaberie príprava vecí a presun k vode a domov.  Je to vhodný šport pre časovo zaneprázdnených ľudí. 

Rekreačné otužovanie preto umožňuje aktívne  zapojiť do zimného plávania širokú verejnosť. Teda aj jedincov, ktorí nemajú osobitné predpoklady (plavecké, otužilecké) chuť a ani ambície na pestovanie zimného plávania ako výkonnostnej športovej disciplíny. Bez ohľadu na vek, telesnú hmotnosť, fyzickú zdatnosť a kondíciu. Dokonca, v tomto športe je  vyššia telesná hmotnosť značnou výhodou. Rekreačné zimné plávanie má iné ciele, než súťažné zimné plávanie. Veľmi dobre to vystihol zakladateľ Českej otužileckej únie, dlhoročný otužilec Vladimír Komárek: "Súperom otužilca je príroda a nie druhí otužilci." Čím chcel vyjadriť, že cieľom kondičného otužovania nie je súťažiť a víťaziť nad druhými otužilcami.

Ale tu by sa ho dalo doplniť. Otužilec vníma prírodu ako svoje domovské športovisko, miesto, kam chodí rád, kde sa dobre cíti, kde zažil množstvo príjemných chvíľ. Má rád prírodu so všetkými podobami a odtieňmi počasia, aké mu dokáže v priebehu roka pripraviť.  Práve tie mu umožňujú zvyšovať svoju odolnosť, zažívať množstvo nových a neobvyklých situácii, poznávať nové miesta a iných ľudí, zažívať neopakovateľné chvíle. Preto v prírode vidí  svojho dobrého sparing partnera.

Môžeme pokojne povedať, že súperom rekreačného otužilca nie sú druhí otužilci, v pravom slova zmysle ani nie príroda, ale on sám. Jeho pasívne, bojazlivé, pohodlné, chúlostivé aj lenivé JA. Skutočného súpera si nesieme k vode sami v sebe. Každý vstup do ľadovej vody je víťazstvom nielen nad nepriaznivými prírodnými podmienkami a hlavne nad sebou samým. A to prináša otužilcom zaslúžený pocit uspokojenia aj bez sekúnd, bodov, či umiestnení v súťažiach.

Skutočným súperom otužilca je predovšetkým on sám.

Rekreačné otužovanie môže osloviť ľudí, ktorí už rezignovali na akýkoľvek iný druh športu.
Nesúťažné, nezáväzné plávanie vyhovuje tiež ľuďom, ktorí majú radi spoločnú zábavu, veselosť, družnosť, chcú si trochu aj zašportovať, udržiavať sa vo veku primeranej kondícii, ale nejde im až do takej miery o podávanie osobitných športových výkonov.
Táto forma prispieva k celkovej popularizácii otužovania a zimného plávania, oslovuje široký okruh ľudí. Prispieva k posilneniu fyzického zdravia a duševnej pohody a celkovo k rozšíreniu možnosti aktívneho trávenia voľného času. V tomto zmysle sa môže stať významným prvkom zdravého životného štýlu mnohých ľudí.
Plní teda významnú aktivizujúcu a ozdravnú funkciu.

Zimné plávanie ako súťažná plavecká disciplína

Od začiatkov organizovaného otužovania na Slovensku možno pozorovať, že nezáväzné, nesúťažné zimné plávanie neuspokojuje potreby a ambície športovejšie zameraných, výkonných plavcov.

Klub Ľadové medvede Bratislava sa už vo svojich počiatkoch vymedzoval ako klub športového a diaľkového plávania. Prevzal a prepracoval  pravidlá súťaženia z ČR, vytvoril si vlastný bodovací systém, organizoval viacero súťažných podujatí.   Na ich základe prijala v roku 2005  Slovenská plavecká federácia  Pravidla plávania a súťažný poriadokpre zimné plávanie.  Realita v zimnom plaveckom súťažení na Slovensku však zostáva týmto chvályhodným zámerom silne vzdialená.

Organizácia regulárnej  súťaže v zimnom plávaní je  náročná. Vyžaduje si  financie, tým vyškolených ľudí, spoľahlivú organizáciu, technické prostriedky, zdravotné a záchranárske zabezpečenie a vhodné podmienky, ktoré sa v prírode zabezpečujú oveľa ťažšie, než na plaveckých štadiónoch. Preto ani veľmi neprekvapuje, že i pri vysokom počte otužilcov na Slovensku nevzniká zatiaľ žiadna iniciatíva z klubov na vytvorenie národnej súťaže v zimnom plávaní. Aj keď určité zámery a skúsenosti s organizáciou takejto súťaže tu sú. V neposlednom rade, akékoľvek súťaženie predpokladá aspoň minimálny počet plavcov-otužilcov, ktorí majú chuť a potrebu súťažiť, chcú systematicky trénovať, zlepšovať svoju výkonnosť a zúčastňovať sa domácich i zahraničných súťažných podujatí. Aj pri neustále rastúcej základni slovenských otužilcov, nie je adeptov na súťaženie veľa. Sú to akoby spojené nádoby:  nemáme súťaže, pretože je málo súťažiacich, neprofilujú sa nám súťažní plavci, pretože nemajú kde súťažiť.

Neexistuje vlastná, pravidelná slovenská súťaž v zimnom plávaní. Ojedinelé súťažné podujatie, ktoré sa každoročne koná na Slovensku, je jedno kolo českého pohára v zimnom plávaní, ktoré spoločne organizujú otužilci z plaveckého klubu Picard Senec a oddiel zimného a diaľkového plávania FIDES  Brno na Slnečných jazerách v Senci. V tomto smere preto nemožno hovoriť o pravidelnom súťažení v zimnom plávaní  v SR.

Slovenskí plavci, ktorí  chcú súťažiť, preto štartujú za české kluby, či už v pohárových súťažiach v ČR, v Poľsku, alebo v ďalších okolitých krajinách. A treba uviesť, že si vedú veľmi dobre. Našim súčasným najúspešnejším zimným plavcom je bratislavčan Richard Nyari, veľmi dobré výsledky dosahujú aj Dezider Pék a Ondrej Pék.

Novým a odvážnym počinom na tomto poli je aktivita bratislavského klubu Delfíny Zlaté piesky, ktorý  v roku 2016  úspešne pripravil 1. ročník súťaže zimných plavcov pod hlavičkou Medzinárodnej asociácie ľadového plávania IISA. Treba len veriť, že toto podujatie osloví viacerých otužilcov, ktorí budú mať priestor na uplatnenie svojich súťažných ambícií.

Súťažné  zimné plávanie je rýchlostná športová disciplína sa  podobá na štandardné plavecké súťaženie. Hodnotí sa rýchlosť a čas. Zbierajú sa body, sekundy, výkonnostné stupne, formuje sa systém „pohárových“ súťaží (viď ČR).  S jedným zásadným rozdielom, nepláva sa vo vyhriatych bazénoch, ale pod holým nebom, s teplotou vody obvykle pod 8°C.

Ako každý výkonnostný šport, nesie i zimné plávanie so sebou zdravotné riziká. Preto ho bežným, rekreačne  plávajúcim otužilcom nemožno veľmi odporúčať. Tí sú síce zo svojich spoločných akcií zvyknutí podpisovať prehlásenie, že: " ...poznajú svoj zdravotný stav a sú si vedomí, že môže dôjsť aj poškodeniu ich zdravia ...", ale skutočné zaťaženie organizmu pri súťažnom plávaní je podstatne vyššie, než pri voľnom, rekreačnom plávaní.

Pri súťažnom zimnom plávaní dochádza k stretu dvoch protichodných skutočností. Vysoký svalový výkon si vyžaduje primerane zahriate svalstvo a celý pohybový a oporný aparát. Súčasne však na plavca pôsobí nízka teplota vody, ako extrémne ochladzujúci činiteľ. Pritom, na rozdiel od ostatných zimných športov, otužilec nemá možnosť regulovať pôsobenie chladu a stratu potrebného tepla odevom. Na akýkoľvek zimný šport sa primerane oblečieme, ale pri zimnom plávaní sme "oblečení" rovnako ako v lete. Plavecká čiapka, okuliare, plavky.

Pre zimné plávanie je typický  rýchly, rázny vstup vody, krátky čas na adaptáciu, prudký štartový odraz, maximálne krátkodobé preťaženie - pri šprintoch, dlhodobý vysoký výkon pri vytrvalostných disciplínach.

Extrémne namáhanie pri súčasnom podchladení, akému sa pri súťažení nemožno vyhnúť, nesie so sebou aj vyššie riziko svalových kŕčov, natrhnutia, či kompletnej      svalovej ruptúry, roztrhnutia šliach a svalových úponov. Náhlemu ochladeniu tváre a  podráždeniu trojklaného  nervu budeme ešte venovať pozornosť neskôr.

Súťažné zimné plávanie si preto vyžaduje kvalitnú, všestrannú a systematickú prípravu. Fyzickú, plaveckú aj otužileckú. Neraz sa mu venujú bývalí "bazénoví" plavci po ukončení aktívneho súťaženia v klasickom plávaní. Majú obrovskú výhodu, sú to dobrí plavci  a potrebujú "len" získať otužileckú kondíciu. Tá sa však dá  nadobudnúť podstatne rýchlejšie, než naopak, naučiť sa dobre plávať otužilcovi, ktorý je len bežným, rekreačným plavcom.

Na predošlých stránkach už bolo spomenuté, že organizáciou podujatí súťažného zimného plávania sa zaoberá viac organizácií, ktoré sa líšia podmienkami a pravidlami súťaženia. Aj keď v posledných rokoch možno zaznamenať postupné zbližovanie. 

Azda "najmäkšie" podmienky stanovuje Medzinárodná asociácia zimného plávania  IWSA. Zaužívalo sa označenie  plávanie na fínsky spôsob. Do určitej miery sa pri ňom spája  športové, menej náročné zimné plávanie s prvkami zábavy. Súťaži sa predovšetkým na krátke vzdialenosti 25 a 50 metrov, prsia, alebo voľný štýl. Ide o akýsi plavecký šprint, kde nie je prvoradá otužilosť, ale skôr plavecká rýchlosť. Menší počet súťažiacich nastupuje na 450 metrov, endurance, t.j. vytrvalosť.  Najnovšie sa pridali aj trate 100 a 200 metrov. Záverečnou, menej vážnou súčasťou podujatí je aj súťaž v zábavných vystúpeniach - performance, kde sa hodnotí originalita, technická hodnota a umelecký dojem skupinového vystúpenia.

Výprava klubu Tučniaky Žilina na 8. Majstrovstvách sveta v zimnom plávaní v Slovinsku (Bled 2010)

Plávanie na fínsky spôsob je určené otužilcom, ktorí nemajú ambície alebo potrebu bodovať v pravidelných zimno-plaveckých súťažiach. Ale raz za čas sa chcú zúčastniť  medzinárodnej  súťaže, ktorá má aj  výkonnostný, športový a aj trochu zábavný charakter.  Pritom  zažijú  atmosféru plaveckých pretekov,  „svetového šampionátu“ a medzinárodných stretnutí. Nie je to podujatie obmedzené vekom, nevyžaduje sa  žiadna povinná kvalifikácia, takže súťaž je prístupná prakticky každému. 

Majstrovstvá sveta, alebo svetový šampionát usporadúva IWSA  každé dva roky v niektorom z európskych miest za účasti vyše tisícky plavcov. Je to veľký  sviatok otužilcov, s príťažlivou a neopakovateľnou atmosférou. Vedomie reprezentácie vlastnej krajiny, národné a klubové tímy pretekárov, organizácia, prostredie, množstvo divákov, to všetko dokáže mobilizovať plavcov k čo najlepším výkonom. Takže aj nesúťažný typ otužilca, ktorý si chcel len zažiť túto atmosféru sa nechá vtiahnuť do deja a súťaží a prežíva súťaženie naplno.

Slovensko malo svoje zastúpenie na viacerých doterajších šampionátoch. Vo fínskom Oulu (2006), v Londýne(2008) , v slovinskom Blede (2010), lotyšskej Jurmale (2012), fínskom Rovaniemi (2014) a ruskom Tyumene (2016).

Časť slovenskej výpravy na 9. svetovom šampionáte v Lotyšsku (Jurmala 2012)

Diaľkové plávanie

S otužovaním úzko súvisí aj samostatná športová disciplína, diaľkové plávanie. Realizuje sa vo viacerých podobách. Prvú  plne inštitucionalizovanú,  v SR zastrešuje Slovenská plavecká federácia, konkrétne sekcia diaľkového plávania. Je to plavecká športová disciplína s jasnými pravidlami, súťažnými poriadkami, systémom národných i medzinárodných súťaží. Plávajú sa štandardné vzdialenosti  5; 7,5 ; 10, 25 km  a to buď v bazénoch, alebo na otvorenej vode. Od roku 2008 je to plávanie na 10 km olympijskou disciplínou. Plávanie na otvorených vodách (Open water swimming, OWS) si vzhľadom na čas plávania a dĺžku pobytu vo vode  vyžaduje aj primeranú otužilosť.

Diaľkové plávanie môže mať tiež podobu vytrvalostného plávania  a plaveckých maratónov (Long Distance swimming, Marathon Swimming).  Nejedná sa o štandardné trate, ale prirodzené prírodné trasy (La Manche, Gibraltár, veľké  jazerá, alebo toky ...).

Zoltán Makai, prvý slovenský plavec, ktorý zdolal La Manche.

Najznámejším cieľom, akýmsi Mt Everestom vytrvalostných plavcov je prieliv La Manche .

Ilustratívna mapka ukazuje, že trasa plávania nepredstavuje skutočnú šírku kanála 34 km, ale v dôsledku premenlivých morských prúdov sa môže významne predĺžiť, aj na 50 kilometrov.

Vzhľadom na premenlivosť prírodných podmienok, a tým aj náročnosti takýchto plávaní nie je čas podstatným ukazovateľom. Hovorí len o zložitosti a náročnosti podmienok, s ktorými musel plavec zápasiť. Za úspech a mimoriadny výkon sa musí považovať každé preplávanie. Priemerný čas plavby sa pohybuje niekde okolo 13 hodín. Teplota vody je približne 16°C.

Takéto plávanie si vyžaduje mimoriadny  fyzický fond, dlhodobú, systematickú  prípravu, zameranú na rýchlosť, vytrvalosť a otužilosť. Nevyhnutnou podmienkou je tiež  výborná aktuálna fyzická i psychická kondíciu. Je preto, pochopiteľne, je určené predovšetkým mladším, výnimočne dobre telesne komponovaným a trénovaným jedincom.

Ako vždy, existujú aj výnimky.  Najstarší pokoriteľ La Manchu mal vyše 70 rokov a náš čerstvo úspešný plavec František Nehaj je celkom štíhly mladý muž, ktorý neoplýva žiadnou mohutnou muskulatúrou.

Šesť Slovákov, ktorí pokorili kanál La Manche

  1. 2002 Zotán Makai 11.22 hod.
  2. 2004 Jozef Lendacký 14.28
  3. 2008 Jaroslav Sopúch
  4. 2008 Ivan Gazdík 13.29
  5. 2013 Peter Dolník 11.43
  6. 2016 František Nehaj 15.28

Nedá sa neuviesť i ďalšie mená, Ladislav Pečenka, Jozef Bartaloš, Vladimír Klimek a ďalší, ktorí svojimi obdivuhodnými výkonmi položili kvalitné základy slovenského diaľkového plávania.

Tri najznámejšie trasy maratónskeho plávania:
La Manche 33,6 km
Santa Catalina 32 km
Manhattan 45,9 km

Každá forma otužovania a zimného plávania má svojich nadšencov a zástancov. Pre bežného rekreačného otužilca a plaveckého samouka je súťaženie v zimnom plávaní  neatraktívne. Nedal sa na otužovanie preto, aby mohol súťažiť. Ale aj u neho  je zmena názoru a postoja možná. Z pôvodne rekreačnej záľuby sa môže časom vyvinúť športové zameranie.

Podobne pre výkonného súťažného či diaľkového plavca sú málo príťažlivé obvyklé stretnutia otužilcov, ktorých náplňou je nezáväzné, nemerané zimné plávanie, spoločné posedenie so spevom, gulášom a diplomom. Je to však celkom normálna, prirodzená diferenciácia, podobná aká existuje aj v ostatných športoch.

Aj pri zimnom plávaní platí, že sila je v rozmanitosti a že neexistuje žiadna univerzálne platná, jediná  "správna, pravá, čistá" podoba otužileckého plávania,  ani otužovania.

Pre väčšinu ľudí má otužovanie charakter dobrovoľnej, nezáväznej, nesúťažnej športovej aktivity, ktorú robia pre zdravie, radosť, potešenie, spestrenie života, ako
doplnok k iným športom, ako zdroj fyzickej a psychickej regenerácie. Chcú to robiť voľne, slobodne, bez zložitej organizácie, bez prísnych zásad. Ľuďom, ktorí sa
pri otužovaní riadia pravidlom, že najlepšie je nemať žiadne príliš striktné pravidlá.