Šport, športová disciplína?
Liečebná, či rehabilitačná procedúra?
Adrenalínová zábava?
Exhibicionizmus?
Veľmi všeobecne možno povedať, že otužovaním rozumieme cieľavedomé zvyšovanie odolnosti nášho tela voči premenlivým vonkajším podmienkam.
Otužovanie voči chladu potom chápeme ako súbor rôznych postupov, ktorým zvyšujeme odolnosť a lepšie znášanie nízkych teplôt, cestou pravidelného pôsobenia dávkovaného chladu
Človek v dávnych dobách bol prirodzene otužilý. Nepotreboval sa sám cielene otužovať, otužovala ho príroda a každodenné drsné podmienky jeho života. Prirodzená odolnosť a otužilosť boli elementárne podmienky jeho prežitia.
Od tých čias sa veľa zmenilo. Dnešný človek otužilosť v tomto zmysle vlastne nepotrebuje. Žije a pracuje v temperovaných priestoroch, prepravuje sa vyhrievanými dopravnými prostriedkami, nakupuje v klimatizovaných obchodných centrách, má k dispozícii množstvo teplého oblečenia do každých poveternostných podmienok. Má tiež oveľa menej pohybu, vykonáva menej fyzickej práce, vynakladá menej telesnej námahy, veľa času trávi v neprirodzenej sedacej polohe, málo je na čerstvom vzduchu, či v prírode. Za tisícročia svojho vývoja, ale najmä v modernej dobe, v posledných storočiach, sa človek prírode veľmi vzdialil.
Jedným z dôsledkov civilizačného pokroku je aj strata jeho prirodzenej otužilosti, oslabenie adaptačných mechanizmov, oslabenie prirodzenej obranyschopnosti a odolnosti organizmu. Zníženie odolnosti nielen voči chladu, ale voči všetkým nepriaznivým faktorom prostredia, ktoré ho obklopujú. Moderný človek je chúlostivejší, citlivejší, fyzicky slabší, menej vytrvalý, menej pohyblivý, ľahšie podlieha rôznym ochoreniam, trpí rôznymi alergiami, atď.
Otužovanie, predovšetkým celoročné otužovanie v exteriéri, je jednou z ciest priblíženia človeka prírode. Je prostriedkom zužujúcim tento priestor, v ktorom sa človek životu v prírode i samotnej prírode vzdialil.
Otužovanie neprináša len zvýšenie odolnosti voči chladu, ale aj voči teplu, tepelným rozdielom, vetru, vlhkosti a ďalším nepriaznivým faktorom životného prostredia. Ide o všestranné zlepšenie termoregulácie a obranyschopnosti organizmu. Je to svojrázny tréning obranných a adaptačných schopností a síl nášho tela ako celku. Proces aktívnej stimulácie prirodzenej imunity organizmu. Pravidelným otužovaním sa telo pripravuje na účinnú a rýchlu mobilizáciu svojich vnútorných síl, na lepšie využitie potenciálov organizmu.
OTUŽOVANIE JE
zdravé - prospieva nášmu telu i mysli
jednoduché, ľahké - nevyžaduje si žiadne hlbšie vedomosti, ani zvláštnu kondíciu
prístupné - môžeme ho robiť v každom veku, po celý život
lacné - nevyžaduje si žiadne finančne nákladné pomôcky, neplatí sa vstupné ...
(naopak ušetríme za kúrenie, oblečenie, lieky ...)
bezpečné - ak postupujeme správnym spôsobom a dodržiavame elementárne zásady bezpečnosti pri pobyte a plávaní v prírodných vodných zdrojoch
veselé, zábavné - najmä pokiaľ ho praktizujeme v skupine
návykové - postupne sa stáva súčasťou nášho životného štýlu
Je to šport?
Pôvodný význam slova šport označoval obveselenie, rozptýlenie, útek od práce, od povinnosti k zábave. Ide teda o činnosti, ktorú robíme pre zábavu, zvýšenie svojej telesnej i duševnej zdatnosti, pre rekreáciu, pre vlastné potešenie, súťaženie, pre dosahovanie určitých zručností, dokonalosti. Dôležité je, že ide o pohybovú (fyzickú)aktivitu (problematické je označenie šachu za šport), aktivita má mať (aj) súťažný charakter a k tomu sú nevyhnutné aj stanovené pravidlá.
A už sa nám ukazuje, kedy môžeme otužovanie považovať za šport. Sprchovanie doma, ani tou najchladnejšou vodou, či spánok pri otvorenom okne zrejme športom nie sú. Statické otužovanie bez pohybu v ľadovej vode síce zvyšuje odolnosť tela voči chladu, ale tiež nenapĺňa znaky športu. Chýba mu pohyb, dynamika.
Ba ani voľné plávanie v ľadovej vode nie je športom v prísnom zmysle slova. Ale tu už trochu narážame. Predsa ani iné rekreačné druhy športu nemusia mať súťažnú podobu, ani žiadne zreteľné pravidlá a pritom ich chápeme ako šport a športovanie. Môžeme doma cvičiť, posilňovať, môžeme behať na dráhe, či v parku, korčuľovať, lyžovať atď., teda intenzívne športovať a pritom sa nemusíme po celý život zúčastniť žiadnej súťaže.
Prakticky pri každom druhu športu môžeme vidieť jeho súťažnú, výkonnostnú formu, ale aj jeho rekreačnú, kondičnú podobu - pri ktorej ide predovšetkým o radosť, potešenie, zábavu, o zdravie, kondíciu, telesnú i duševnú relaxáciu. Pričom pri zvýšení náročnosti a pritvrdení podmienok môže aj pri rekreačnom športovaní ísť o hodnotné športové výkony, aj keď sa pri nich nesúťaží. Takže súťaženie a striktné pravidlá si ponechajme až pre označenie "športová disciplína".
V súlade s širším chápaním športových aktivít môžeme považovať aj rekreačné plávanie pri ľubovoľnej teplote vody za športovú aktivitu. Pri zimnom plávaní ide o šport, športovú aktivitu (plávanie), ktorá je navyše výrazne sťažená nízkou teplotou vody, čo predstavuje významnú "pridanú športovú hodnotu". Aj nezáväzné, rekreačné zimné plávanie je plnohodnotný šport. Trénujeme pri ňom nielen samotnú pripravenosť tela pre vstup do chladnej vody a výdrž v nej ale aj aktívne plávanie pri súčasnom intenzívnom pôsobení chladu, teda zimno-plaveckú zdatnosť. Prítomná je dynamická i termická záťaž
Niektorí autori rozlišujú: rekreačné otužovanie (sprchovanie studenou vodou, saunovanie, plávanie, športovanie vo voľnej prírode a pod.) a športové otužovanie (plávanie v studenej vode, pod 10° C.
Nemci poznajú eisbaden, alebo winterbaden - teda zimné kúpanie a eischwimmen, alebo winterschwimmen - zimné plávanie. Rozhodujúci je tu moment aktivity - plávanie. Ale ani dôslední Nemci to nepoužívajú dôsledne.
Poľské morsowanie má všeobecnú platnosť, ale viac asi zodpovedá zimnému kúpaniu, nakoľko plávanie je u poľských otužilcov skôr výnimočné. Pre otužovanie v najširšom zmysle slova používajú označenie hartowanie.
Ruské "zakalivanie" sa používa veľmi všeobecne, ako otužovanie v najširšom význame slova. Pre otužovanie v ľadovej vode, bez ohľadu na dynamiku, sa používa označenie "moržovanie".
Ani anglické výrazy ice swimming (ľadové plávanie) alebo winter swimming (zimné plávanie) nie sú pre nás celkom presné a jednoznačné. O ľadovej vode v zmysle zaužívanej otužileckej klasifikácie hovoríme pri teplote vody nižšej ako 4°C, ale v skutočnosti v nej vôbec nemusí byť ľad. Pôjde teda o vodu, ktorá sa teplotou blíži k 0° C.
Podobne nepresný je aj výraz "zimné plávanie" nakoľko ide o plávanie aj v iných ročných obdobiach, nielen v zime. Obvykle začína otužilecká sezóna v polovici jesene a končí v polovine jari. V októbri, novembri to ešte nie je ani "ice swimming", ani "winterswimming", ale neotužilý človek do takejto vody už nevstúpi. V spojitosti s plávaním na otvorených vodách sa môžeme stretnúť aj s pomenovaním chillswim (chladové plávanie) alebo cold water swimming (plávanie v chladnej vode), ktoré sa používajú pri pomenovaní diaľkového plávania na prírodných vodných plochách v chladnej vode, bez bližšieho určenia teploty vody.
Pravidlá zimného plávania a športového otužovania Slovenskej plaveckej federácie nedefinujú priamo, čo je to zimné plávanie. Uvádzajú len, že súťaže v zimnom plávaní sa konajú vo vode pri teplote od 0°C do +8°C. Teda nepriamo z toho vyplýva, že zimné plávanie je plávanie pri takejto teplote vody. To nám však nerieši pomenovanie plávania v rozpätí od 8 do 18°C, ( minimálna teplota vody pre verejné plavecké bazény), resp. 8 až 20°C, čo je teplota vody, do ktorej bežne nevstúpi neotužilec. Ponúka sa označenie otužilecké plávanie, ktoré sa tiež občas používa, ale s nepresným obsahom.
Ako vidieť, pre našu aktivitu existujú rôzne názvy. Vzájomne sa prelínajú, nepoužívajú sa jednotne a nemajú jednoznačne ustálený obsah. Prirodzene, bežného otužilca terminologické problémy veľmi netrápia. Nasledujúce rozlíšenie preto považujme za možný pohľad a námet na prípadnú diskusiu.
Otužovanie - všeobecné označenie pre všetky aktivity a procedúry, smerujúce k zvýšeniu odolnosti a obranyschopnosti tela voči chladu (vzduchom, vodou, snehom, saunovaním, úpravou tepelných podmienok bývania, odievania ...)
Otužilecké plávanie - plávanie pri teplote vody nižšej než 18°C . Väčší dôraz je kladený na pobyt v chladnej vode a získavanie odolnosti voči chladu, než plávanie. Môže sa realizovať aj na malých tokoch, splavoch, v ľadových prierubách, ktoré neumožňujú podávať a merať plavecké výkony. Okrem teploty vody je merateľným údajom čas zotrvania, časový pobyt v chladnej vode. Osobitným druhom je málo dynamické, až statické otužovanie, obmedzenie pohybu na chôdzu, prešľapovanie po dne, či dokonca nehybné státie vo vode.
Kondičné (športové) otužovanie - nesúťažné, aktívne plávanie (minimálne 100 m) vo vode do 8°C. Dôraz je na oboch zložkách - aktívnom plávaní aj nízkej teplote vody. Čas nie je striktne sledovaný ukazovateľ, ale všeobecne sa akceptuje maximálna dĺžka pobytu 22 minút. Je to rekreačná, športová aktivita. Zimné plávanie - súťažná, športová disciplína, uskutočňovaná v studenej a ľadovej vode (do 8°C). Má vlastné pravidlá, vlastný systém súťaží, národné i medzinárodné orgány. Na Slovensku všetky plavecké disciplíny, vrátane zimného plávania, zastrešuje Slovenská plavecká federácia (SPF).
V medzinárodnom meradle existuje viac organizácií, ktoré organizujú zimné plávanie.
Predovšetkým to je Medzinárodná asociácia zimného plávania (International Winter Swimming Association (IWSA)).
IWSA organizuje súťaže o svetový pohár v zimnom plávaní. Ročne je to 5-10 podujatí v rôznych svetových mestách a každý párny rok majstrovstvá sveta v zimnom plávaní.
Súťaží sa na štandardných tratiach 25, 50, 100, 200 a 450 metrov (vytrvalosť).
V roku 2009 vznikla Medzinárodná asociácia ľadového plávania, International Ice Swimming Association, IISA, so sídlom v juhoafrickom Kapskom Meste. Sprísňuje podmienky pre súťaženie, stanovuje maximálnu teplotu vody 5°C a štandardné dĺžky 1 km a 1 míľu. Usiluje sa o celosvetové uznanie zimného plávania a jeho zaradenie do programu ZOH. V roku 2015 sa konali prvé majstrovstvá sveta v ľadovom plávaní podľa IISA.
Do tretice je to spoločnosť špecializujúca sa na diaľkové plávanie, Chillswim so sídlom v Lake Distrikt vo Veľkej Británii, ktorá taktiež usporadúva plavecké podujatia v rôznych častiach sveta. Okrem diaľkového plávania na dlhých, niekoľkokilometrových prírodných trasách organizuje aj plávanie na štandardných tratiach. Ale nebolo by to anglické, keby tu neboli vlastné štandardné dĺžky: 30, 60, 120, 240, 450 a 1000 metrov.
Napokon, nemožno zabudnúť na Medzinárodnú plaveckú federáciu Federation internationale de natationFINA, so sídlom v švajčiarskom Lausanne, ktorá zastrešuje všetky plavecké disciplíny:
- plávanie
- skok do vody
- synchronizované plávanie
- vodné pólo
- diaľkové plávanie (trasy 5, 10, 25 km)
Každá z uvedených organizácii si stanovuje vlastné podmienky a pravidlá. Ako príklad možno uviesť tabuľku klasifikácie teploty vody podľa IWSA a prípustné dĺžky plaveckých tratí pri daných teplotách vody.
Je zrejmé, že zimné plávanie má viacero podôb a postupne sa formuje ako štandardná plavecká disciplína, ktorá sa možno dočká svojej olympijskej premiéry.
Liečebná, či rehabilitačná procedúra?
Cielené využívanie chladu v liečbe rôznych ochorení a v rehabilitácii siaha hlboko do histórie a preukázalo široké spektrum liečebných účinkov. Pre ilustráciu si pozrime všeobecné pravidlá otužovania a správania sa, ako ich vo svojej práci "Rodinná kniha o vode" uviedol v roku 1847 guru svetovej hydroterapie Vincenz Priessnitz.
- Spať v chladnom prostredí a pri otvorenom okne a mať vždy toľko čerstvého vzduchu, aby sa človek nespotil.
- Po vstaní z postele sa okúpať, otrieť alebo umyť a vypiť niekoľko pohárov vody.
- Po osušení vykonať vzdušný kúpeľ a pri tom sa intenzívne pohybovať, potom sa prejsť alebo pracovať, až sa ruky a nohy zahrejú.
- Studené raňajky a studená večera.
- Hodne sa prechádzať a pracovať vonku.
- Nejesť žiadnu teplú polievku.
- Keď sa človek prostredníctvom práce alebo inak unaví, dostane závrať alebo má strach, tak si má omyť tvár a nohy trieť v studenom vodnom kúpeli tak dlho, až sa celý zahreje a aj po veľkom vyčerpaní nemá nič jesť.
- Pri skazenom žalúdku sa musí piť veľa vody, priložiť si tenký obklad (zábal) na brucho, hodne sa zdržiavať v chladnom prostredí a mierne sa pohybovať.
- Za týchto okolností musí byť teplota v miestnosti maximálne 14 stupňov Celzia.
- Ráno má skoro vstávať a zavčasu ísť spať.
- Jesť treba prosté jedlá a málo sladkostí alebo vôbec žiadne.
- Podľa možností sa vyhýbať všetkým zahrievajúcim nápojom.
- V príbytku sa teplo neobliekať, chodiť bez punčoch, s výnimkou cestovania, kedy človek nemá žiaden pohyb.
Priessnitz sám nebol vyštudovaný lekár, na počiatku svojej dráhy bol odborníkmi označovaný za šarlatána. Napriek tomu v roku 1822 vybudoval v severomoravskom Jeseníku kúpele, kde sa liečila vtedajšia smotánka z celej Európy i zámoria. Šľachta, umelci, vedci, vrátane mnohých lekárov. Niektoré jeho zásady nestratili nič zo svojej platnosti ani v dnešnej dobe.
Pri liečbe chladom však nejde v pravom zmysle slova o otužovanie. Pacient, ktorý podstupuje procedúry vodoliečby, nie je otužilec a spravidla sa ním ani nestane. Chlad a voda sú tu indikované ako samostatná liečebná metóda, alebo súčasť komplexného liečebno-rehabilitačného postupu.
Otužovanie tiež pracuje s vodou a chladom, ale nie je to vodoliečba, ani kryoterapia, nie je to ani liečebná metóda. Otužovanie, v podobe ako ho praktizujeme nemá za cieľ liečiť a väčšinou ani nelieči. Aj keď mnohí otužilci z vlastnej skúsenosti uvádzajú ústup rôznych zdravotných ťažkostí.
Pravidelné otužovanie môže predchádzať ochoreniam. Znižovať ich opakovanie, závažnosť, dĺžku trvania, či pravdepodobnosť komplikácií. V tom spočíva jeho dôležitá preventívna, profilaktická úloha. Otužovacie procedúry prispievajú nielen k zvýšeniu odolnosti voči chladu, ale k zlepšeniu stavu a práceschopnosti mnohých orgánových systémov a tým aj organizmu ako celku
Adrenalínová zábava?
Do určitej miery áno. Pri kondičnom otužovaní v ľadovej vode sa plavec dostáva do extrémnych tepelných podmienok. Je to stres, ktorému, pokiaľ je primeraný, dávame znamienko + tzv. eustres, na rozdiel od disstresu, ktorý nám škodí. Telo na to reaguje viacerými spôsobmi. Jednou z reakcií na stres je zvýšená tvorba hormónov nadobličiek, adrenalínu a noradrenalínu. Sú to tzv. stresové hormóny, ktoré majú veľké množstvo účinkov (zvýšenie hladiny cukru v krvi, zrýchlenie činnosti srdca, zvýšenie krvného tlaku, lepšie prekrvenie svalstva, zmeny dýchania, zvýšenie zrážanlivosti krvi, zníženie prahu bolesti atď.). Ich úlohou je pripraviť organizmus na zvýšenú fyzickú aktivitu, vynakladanie energie, biologicky na boj alebo útek.
Súčasne mozog produkuje ďalšie hormóny, podobné narkotikám, ktorým sa hovorí endorfíny (endogénne morfíny), ako prípravu na nebezpečenstvo a očakávané zranenia. Tie ovplyvňujú funkcie mozgu, napríklad spánok, aktivitu, vzrušivosť, náladu, zníženie citlivosti na bolesť, rýchlejšie hojenie rán a zvýšenie imunity. Vyplavenie endorfínov do krvi pri pohybových aktivitách, vrátane zimného plávania, sa podieľa na tzv. endorfínovej radosti. Dobrej nálade, veselosti, pocite pohody. Z oblasti športu sú známe prípady, že napr. futbalista dohral zápas so zlomenou nohou, pretože v dôsledku vyplavených endorfínov nevnímal dostatočne bolesť.
Naša dobrá nálada, eufória po výstupe z vody teda nepramení len zo samotnej studenej vody, ale má svoj pôvod v zložitej hormonálnej a neuropsychickej regulácii organizmu.
Mimochodom, aby sa potešili aj maškrtníci. K zvýšeniu hladiny endorfínov prispieva aj tabuľka čokolády. Pokojne si ju môžeme po plávaní dopriať. Oproti ostatným sme vo výhode, stačí si ju nenápadne vložiť do úst a nepokojné, cvakajúce zuby si ju už pohryzú sami.
Napokon exhibicionizmus?
Každý otužilec už určite niečo podobné na téma otužilci počul. Nemáme to veľmi radi. Ale úprimne, nedá sa to ani úplne vylúčiť.
Každý človek sa rád ukáže pre svojím okolím ako silný, akčný, vitálny, rozhodný, odvážny, netuctový a zaujímavý jedinec. Na tom nie je nič zlé. Len by to nemalo prekročiť zdravú, prijateľnú a spoločensky únosnú mieru. A tú vôbec nie je ľahké určiť. Kde končí prirodzená zábava a kde začína nezdravé predvádzanie a sebaprezentovanie. Napokon, vidíme to na internete, na sociálnych sieťach, kde neraz snaha predviesť sa ide za hranice súdnosti a zdravého rozumu.
Snaha ukázať sa, predviesť, ohúriť, či šokovať okolie by rozhodne nemala byť na najvyšších priečkach motivačného rebríčka otužilca. A nemala by ani presakovať do každého jeho objavenia sa pri vode. Tetovaný svalnatec, ponorený medzi kryhami, či pružná sporo otextilovaná mladica objímajúca snehuliaka, sú nepochybne atraktívne objekty pre mobily a fotoaparáty, ale nie je to už nič také výnimočné a extrémne. Zvládnuť chlad, aj v oveľa náročne podobe, dokázalo už množstvo ľudí. A nie len pre fotografický záber. Karnevalové čiapky a kostýmy, hlučné a bujaré správanie sú prijateľné pri vítaní nového roku a podobných slávnostiach. Prečo nie, chceme sa aj zabaviť a k tomuto športu veselosť patrí.
Ale inak je namieste skôr civilné, športové oblečenie a vystupovanie. Predsa, keď si ideme zabehať, potrénovať na bicykli, či na túru, tiež sa obliekame primerane k potrebám daného športu.
Verejnosť má k otužileckému plávaniu neraz rozporné postoje. Od obdivu, uznania a kladného ocenenia až po kritické názory, obavy, odmietanie a odsudzovanie. Tých negatívnych je, našťastie, veľmi málo, ale predsa, naša spoločnosť je pomerne konzervatívna. Už samotný fakt, že niekto robí čosi iné, robí niečo inak, robí to, čo druhí nerobia, trochu provokuje a vyvoláva rôzne reakcie. Ostentatívne predvádzanie svojej výnimočnosti a budenie pozornosti pri vode podporujú skôr tie negatívne postoje. A to je to, čo vôbec nechceme a nepotrebujeme. Netúžime budovať v očiach verejnosti obraz o otužilcoch ako o nejakej uletenej, nebrzdenej a nedospelej kategórii ľudí, medzi ktorých sa súdny človek nechce zaradiť.
Našťastie, tak ako sa prudko zvyšuje počet otužilcov a prehlbuje všeobecné povedomie o otužovaní ako bežnej športovej aktivite, tak postupne stráca otužilectvo príťažlivosť pre jedincov, u ktorých prevažuje takáto potreba sebaprezentácie.
Ale aby sme boli úprimní, nejaký rozdiel tu predsa len je. Vstup do vody, skoky, ochladenie tela, plávanie, špliechanie, to všetko je zdrojom veselia a radosti aj v lete. Poznáme to dobre z kúpalísk. Akoby podobné prežívanie chceli aj otužilci vyjadriť svojím úborom a doplnkami. V zahraničí úplne bežne a v oveľa väčšom rozsahu ako u nás. A tak sa aj na súťažných podujatiach svetového formátu stretávame s neobvyklým a výstredným oblečením, ktoré by sme doma určite považovali za nevhodné.
